TIEFREINIGUNG aneb Už dlho som asi nemala v názve článku referenciu na Neubauten

Howdy ho.
Dlhodobo je to tu totálne skapaté a bolo by s tým treba asi niečo spraviť.
Po včerajšej ceste tradičnou N6, po dlhej dobe zas hodinu a pol domov v mokrom kabáte s fajnovým pofukujúcim vetríkom, po obvyklej sólo jazde N25 a následnom rýchlokroku domov, tentokrát bez diviakov, ale zato so supersplnom, po tom, čo ma o pol 10. zobudilo slnko v izbe (KONEČNE), som si tak povedala, že nastolíme tvrdý režim. Resp. anarchiu. Články ako z VICEu, až na to, že nebudú vôbec ako z VICEu.
Som teraz na CTM festivale, teda, teraz som doma, ale tento týždeň je 10 dňový CTM festival, veľmi prestížný, na úrovni, vysokokultúrny and all the regular shit, v každom prípade mimo to, že sa máme kultúrne obohatiť som sa ešte dozvedela, že je veľmi zle, že to tu ovládajú muži, že treba v hudobnom priemysle viac žien, že sme príliš sebakritické a pýtame si málo peňazí atď. atď. traja chlapi v obecenstve plnom žien nepriamo shamenutí, až mi prišlo vtipné, asi zato, že som nebola chlap. Anyway, druhá diskusia na túto tému už bola umiernenejšia, okrem nejakej self aktivitistickej mexičanky v publiku, ktorá mala pocit, že všetkých zaujímajú jej životné skúsenosti za posledných 20 rokov. Kam tým každopádne mierim.. že...
Sa máme akože emancipovať a robiť si veci po svojom. Ja som si po svojom šla do Berghainu s náušnicami s krtečkom, pičujúc na drahú šatňu a hnusné pivo (v bode 2 nás bolo viacej), ale ako fajne, keď nie som okolnosťami a hudbou nútená trsať, lebo ma to asi fakt nebaví, neviem či teraz, alebo celkovo, alebo som iba málo emancipovaná, well..
Áno a mám posratý počítač stále viac a viac, keďže toto už nespasil zjavne ani linux a keď budem mať nový, bude krásna noiseová performance umeleckého zoskupenia 50kg čistého hnevu, kde ho rozmlátim kladivom.
Kam som sa chcela dopracovať je cca to, že si tu odteraz budem písať proste hocičo sa mi chce, ideálne nejaké tipy na hudbu, knižky, stravovanie sa na úrovni za euro, život... alebo aj nie. A stále som v Berlíne, takže názov je v poho. Až na momenty, kedy v Berlíne nie som, vtedy som tam mysľou a mám tam fyzicky nahromadenú haldu sračiek.
Na záver ilustračné fotografie, ktoré som možno získala po pol hodine nonstop reštartovania kompu a pičovania, že ho roztrepem kladivom, možno nie. Much mystery. Ale ja som inač ako úplne peaceful človek a nebojte sa ma kritizovať, ja vám za to neprijebem.

Also, there might be content also in English at some point. Because I can.

 

hej a rozdávajú aj plátené taštičky zadara, pekný zvyk

 

top huňatý pes na S+U Gesundbrunnen

 

 najlepšia činnosť pri čakaní na nočák je čistenie mobilového foťáku od skurveného lepidla z týchto nádherných nálepiek, bonus ak máte predný aj zadný foťák

LISTENING TO RIGHT NOW: James Ferraro, keďže naňho zjavne pôjdem pozajtra