- začala som už oficiálne s diplomkou, akože už fakt. Dokonca mám termín prvej konzultácie. Zatiaľ neboli žiadne dobrodružné výlety do nových knižníc, keďže sa mi podarilo ulúpiť v Grimm-Zentre veľmi schopné knižky. Ale celkom rada by som jedného dňa omrkla tú peknú knižnicu z Himmel über Berlin, možno by sa na to dôvod našiel. Uvidíme...
- posledné 2 týždne som mala nadmieru vzrušujúce. Sťahovanie z intráku, spojené s masívnym upratovaním a Hausmeisterom s bielou rukavičkou kontrolujúceho každý centimeter (robím si srandu, rukavičku nemal). Hania a Saša obe odchádzali piatok 20., šialené upratovanie spolu s maľovaním (!!!) teda prebehlo v stredu a štvrtok. Následne v piatok ráno Saša skoro nestihla lietadlo, keďže nemala dobre umyté okno a musela ho umyť zas. Spoločné priestory sme umyli samy 2 s Haniou, lebo tá išla autom (ZNOVU umyť okno v kuchyni, ZNOVU drhnutie sporáka a umývanie vnútornej strany zárubní vchodových dverí) . Ja som následne prehodnotila plán ostať ešte jednu noc, lebo som chytila paniku z toho, ze sa niečo zašpiní a budem to musieť zas umyť, tak som sa radšej tiež presťahovala v piatok. Víkend v znamení upratovania a presúvania nábytku vyvrcholil v pondelok keď som šla odovzdať kľúče a modlila sa, že nebudem musieť už nič umývať, keďže som minula všetky čistiace prostriedky. A hľa! V kancli bol druhý Hausmeister, ktorý po príchode do mojej izby skonštatoval "hm, vyzerá to čisto, ok" a podpísal mi papiere. Trvalo to asi 15 minút celé.
- na novom byte mám krásny kontrast spolubývajúcich, ktorí neriešia a majiteľov, ktorí zas riešia všetko ako typickí dôchodcovia. Spolubydla včera pri platení nájmu (v hotovosti priamo majiteľom) dostal papier s Hausordnung:
- Keď nie sme doma, máme nechať otvorené dvere do izieb aby nestál vzduch, radiátor na 2,5.
- Vetrať so zapnutým radiátorom môžme maximálne 5 minút.
- Nemáme sa dlho sprchovať a ked sa mydlíme máme vypínať vodu.
- V izbe musíme udržiavať teplotu 20-21 stupňov.
- Nemáme trieskať vchodovými dverami.
- Nesmieme brať drogy.
- v rámci odchodu veľkého množstva ľudí na konci februára som sa zúčastnila niekoľkých goodbye party (i keď nie všetko sa dá rátať ako party). V rámci týchto akcií som sa zoznámila s viacerými ľudmi z rôznych končín a môj krásny zošitok na všetko sa začína čím ďalej viac zapĺňať (väčšinou vulgárnymi) frázami z rôznych jazykov. Jedného dňa to sem hodím, je to poklad a krásny conversation starter.
- včera som bola vo filharmónii, keďže zas hrala spolužiačka s orchestrom. Pôvodne som rozmýšľala, že oprášim svoje recenzné schopnosti a napíšem sem klasickú oldschool recenziu, ale potom som si povedala, že príliš veľa práce.
Najprv som myslela, že sa do budovy buď vlámeme, alebo pôjdeme tajne zadným vchodom, keďže som ani deň dopredu nevedela, či budú alebo nebudú lístky. Nakoniec boli, prišli 10 minút po začiatku koncertu spolu s Taliankou, ktorá ich niesla. Čiže sme zmeškali Wagnera (Meistersinger Ouvertüre), ale to až tak nevadilo, mňa beztak zaujímala Novosvětská, síce som ju počula už asi stokrát, ale prišlo mi vtipné ísť si ju vypočuť ZAS v Berlíne v podaní medzinárodného poloprofesionálneho orchestra, ktorého väčšina členov to hrala predpokladám prvýkrát.
V prvej polke koncertu bol okrem zmeškaného Wagnera (čo spolužiačka z orchestra okomentovala, že sme o veľa neprišli) Beethovenov Trojitý koncert C dur pre klavír, husle a violoncello, ktorý môžem okomentovať jedine tým, že ten dirigent asi nie je normálny, že zároveň diriguje a hrá na klavír (čo som predtým v živote nevidela). Prípadne sa možno nudí, ale fakt neviem. Multitasking hadr. Inak pekne.
K Novosvětskej: pekne. Jasné, bolo to občas špinavé a bolo jasné, že počas tichých pasáží boli všetci posratí, že všetko počuť. Ale inač si myslím, že to dielo dobre pochopili a pustili sa do toho energicky. Hlasné pasáže boli istejšie a naplno a ako správny "znalec" som celú skladbu číhala na ťažké miesta a sledovala či výjdu. Väčšinou vyšli. Majú lenivých/nedisciplinovaných dychárov, hlavne teda chlapov. Holky boli fajn (sedela som tak blízko, že som fakt mohla sledovať každého zvlášť a skoro im pozerať do nôt). Husle samozrejme musím pochváliť, inak sa Maša urazí (ale nie, fakt boli dobré). No a teda na záver, Novosvětská je fakt vírus, nevedeli sme sa toho zbaviť celý zvyšok večera a vrchol bol keď som sa dnes zobudila a chystala sa a pristihla som si, že si spievam tretiu vetu.
Hej a vlastne sme ešte boli v Hamburgu. O tom tiež raz napíšem, možno.
