V poslednej dobe sa nejako blogovo nerealizujem. Teda ak nepočítam vysoko intelektuálny tumblr, ktorý horlivo zapĺňam brutalistickou architektúrou a Blixom + včera novozaložený blog vhodný na ďalšie nekonkrétne výplody post-latimeria. Chápete. Referencia na Zubatú Latimeriu. Okej, nikto nevie, čo je to Zubatá Latimeria. Neva. Toto je post-latimeria. Zatiaľ tam dokopy nič neni a ktovie čo tam vôbec bude. Anyway, vzrušujúci život:
- pocit očisty po tom, čo som konečne povysávala po neviem akej dlhej dobe. Ešte zapáliť sviečku pod ružovým vonným olejčekom od Rán a bydlenka je na svete.
- nekonečné množstvo smien v práci a večná dilema spánok & voľný čas vs. peniaze. Aspoň, že je v tej práci väčšinou sranda. Naposledy atak desivých Francúzok, pred ktorým sme sa s Paty schovávali v kuchyni, zatiaľ čo Alice vpredu schytávala plný úder. Enrico vzadu pri robení šalátu hromžil, že už 3 mesiace nedostal do you know what I mean Andrea? this is real. Snažila som sa mu dohovoriť, že má na viac. Následne sa nás s Paty neúspešne snažil presvedčiť, že there was at least ONE that was good looking. Tiež sme sa dozvedeli, že dievčatá slávia rozlúčku so slobodou jednej z nich (tej najdesivejšej). Keren im ako gratuláciu podarovala pomarančový koláč, ktorý nakoniec nezjedli. Enricovi sa podarilo dostať dopredu práve vtedy, keď začali riešiť kde zohnať trávu. Boli poslané na Görlitzer Bahnhof. Situácia surreal. Prečo by tam niekto niekoho posielal mi ostáva záhadou.
Neskôr som sa dozvedela, že misia úspešná a že sa potom vo večerných hodinách vrátili zas po ďalšie jedlo. To už sme s Paty a Enricom trávili nedeľný večer nad polievkou na cateringu.
- a vôbec, catering. Kde inde má človek príležitosť zažiť hádku o tom, čo je to skutočné židovské umenie, než na nejakej náhodnej konferencii o židoch, kde robí kávu. Ujo čo to tam ozvučoval mi vynadal, že je ohrievanie vody príliš nahlas. Neskôr toho dňa sa ospravedlnil, že on to tak nemyslel, ale že tí prednášajúci sú hrozne potichu. Povedala som mu, že v pohode, že ja nie som naštvaná, len ako že mi treba horúcu vodu. Od toho okamihu mal potrebu so mnou komunikovať vždy keď okolo mňa prešiel "ha, ja som nevedel ktoré mlieko je ktoré, ale ono to vlastne celkom dobre vidno", "a tie chleby sú ešte s niečím?". Bodaj by som vedela dostatočne dobre po nemecky, aby som vedela zaradiť jeho prízvuk a priradiť si k nemu nejaký ten stereotyp.
Paty & polievka
a ľudia nejak neobvykle málo jedli
- Wael ma preklial. Jeden "truhlík" darovaných sukulentov sa do roka stal plnou parapetou poharikov s mini sukulentíkmi. Moslimská expanzia v botanickej podobe.#succulent
Nestačí, že to jedlo majú Arabi také dobré.
#socute
Ešte ma namotáva, aby som mu pomohla so sťahovaním. Už som mu sľúbila, že mu pomôžem vymaľovať, keď budem mať viac času (čo v najbližšej dobe bude asi až naprší a uschne.... čo vlastne nemusí trvať až tak dlho). Arabská manipulácia toto. This is, my friends, an outrage. No ale možno mi konečne dá tie kaktusy, čo mi pred pol rokom sľúbil.
- cesty do Brna sa vďaka kombinácii počasia a určitej rutiny stávajú stále surreálnejšími. Snažím sa experimentovať s rôznymi druhmi kontextu, Novosvětská + cesta okolo Labe, Toccata a fuga D moll + dážď a prázdna diaľnica, Rhapsody in Blue + upršané Drážďany, Divadlo Járy Cimrmana + dopravná zápcha. Keď sa to nakombinuje s konštantne hnusnou kávou a špecifickým ovzduším Student Agency, vytvára to skoro umelecký koncept.
Taktiež som zistila na ktorých častiach diaľnice môžem čítať a nie je mi z toho zle. A sortiment bagiet na Florenci by mohli rozšíriť.
- s Paty a Antoniou si neorganizovane organizujeme "babské večery", ktoré sa tak vlastne vôbec nevolajú. Priebeh zahŕňa varenie buď nejakého ultra zdravého jedla, alebo pečenie koláča, pivo a diskusiu o chlapoch, jedle, filmoch, chlapoch a zas jedle. A minimálne pol hodina strávená nad magnetickými guličkami.
- to-do list je super vec. Keď tam človek zahrnie aj veci typu "variť obed", "vyprať si" a "zaplatiť nájom", aby ich potom škrtol, hneď sa cíti produktívne.
Ale musím si kúpiť konečne korkovú nástenku. Len keby všetky tie euroshopy neboli v Neuköllne, fakt sa mi nechce kvôli nástenke za 1E putovať neviem kam.
A tak. Produktivita. Hochkunst. A mrazená pizza z Kaiser's, ktorá kupodivu obsahuje normálne suroviny a chutí ako pizza 7/10 would unfreeze again
na rozlúčku rozkošné elektrické autíčko v nabíjačke
