Was passiert 4.: echtes Leben

V poslednej dobe sa nejako blogovo nerealizujem. Teda ak nepočítam vysoko intelektuálny tumblr, ktorý horlivo zapĺňam brutalistickou architektúrou a Blixom + včera novozaložený blog vhodný na ďalšie nekonkrétne výplody post-latimeria. Chápete. Referencia na Zubatú Latimeriu. Okej, nikto nevie, čo je to Zubatá Latimeria. Neva. Toto je post-latimeria. Zatiaľ tam dokopy nič neni a ktovie čo tam vôbec bude. Anyway, vzrušujúci život:

- pocit očisty po tom, čo som konečne povysávala po neviem akej dlhej dobe. Ešte zapáliť sviečku pod ružovým vonným olejčekom od Rán a bydlenka je na svete.

- nekonečné množstvo smien v práci a večná dilema spánok & voľný čas vs. peniaze. Aspoň, že je v tej práci väčšinou sranda. Naposledy atak desivých Francúzok, pred ktorým sme sa s Paty schovávali v kuchyni, zatiaľ čo Alice vpredu schytávala plný úder. Enrico vzadu pri robení šalátu hromžil, že už 3 mesiace nedostal do you know what I mean Andrea? this is real. Snažila som sa mu dohovoriť, že má na viac. Následne sa nás s Paty neúspešne snažil presvedčiť, že there was at least ONE that was good looking. Tiež sme sa dozvedeli, že dievčatá slávia rozlúčku so slobodou jednej z nich (tej najdesivejšej). Keren im ako gratuláciu podarovala pomarančový koláč, ktorý nakoniec nezjedli. Enricovi sa podarilo dostať dopredu práve vtedy, keď začali riešiť kde zohnať trávu. Boli poslané na Görlitzer Bahnhof. Situácia surreal. Prečo by tam niekto niekoho posielal mi ostáva záhadou.

Neskôr som sa dozvedela, že misia úspešná a že sa potom vo večerných hodinách vrátili zas po ďalšie jedlo. To už sme s Paty a Enricom trávili nedeľný večer nad polievkou na cateringu.

- a vôbec, catering. Kde inde má človek príležitosť zažiť hádku o tom, čo je to skutočné židovské umenie, než na nejakej náhodnej konferencii o židoch, kde robí kávu. Ujo čo to tam ozvučoval mi vynadal, že je ohrievanie vody príliš nahlas. Neskôr toho dňa sa ospravedlnil, že on to tak nemyslel, ale že tí prednášajúci sú hrozne potichu. Povedala som mu, že v pohode, že ja nie som naštvaná, len ako že mi treba horúcu vodu. Od toho okamihu mal potrebu so mnou komunikovať vždy keď okolo mňa prešiel "ha, ja som nevedel ktoré mlieko je ktoré, ale ono to vlastne celkom dobre vidno", "a tie chleby sú ešte s niečím?". Bodaj by som vedela dostatočne dobre po nemecky, aby som vedela zaradiť jeho prízvuk a priradiť si k nemu nejaký ten stereotyp.

Paty & polievka


a ľudia nejak neobvykle málo jedli

- Wael ma preklial. Jeden "truhlík" darovaných sukulentov sa do roka stal plnou parapetou poharikov s mini sukulentíkmi. Moslimská expanzia v botanickej podobe.#succulent

Nestačí, že to jedlo majú Arabi také dobré.

#socute

Ešte ma namotáva, aby som mu pomohla so sťahovaním. Už som mu sľúbila, že mu pomôžem vymaľovať, keď budem mať viac času (čo v najbližšej dobe bude asi až naprší a uschne.... čo vlastne nemusí trvať až tak dlho). Arabská manipulácia toto. This is, my friends, an outrage. No ale možno mi konečne dá tie kaktusy, čo mi pred pol rokom sľúbil.

- cesty do Brna sa vďaka kombinácii počasia a určitej rutiny stávajú stále surreálnejšími. Snažím sa experimentovať s rôznymi druhmi kontextu, Novosvětská + cesta okolo Labe, Toccata a fuga D moll + dážď a prázdna diaľnica, Rhapsody in Blue + upršané Drážďany, Divadlo Járy Cimrmana + dopravná zápcha. Keď sa to nakombinuje s konštantne hnusnou kávou a špecifickým ovzduším Student Agency, vytvára to skoro umelecký koncept.

Taktiež som zistila na ktorých častiach diaľnice môžem čítať a nie je mi z toho zle. A sortiment bagiet na Florenci by mohli rozšíriť.

- s Paty a Antoniou si neorganizovane organizujeme "babské večery", ktoré sa tak vlastne vôbec nevolajú. Priebeh zahŕňa varenie buď nejakého ultra zdravého jedla, alebo pečenie koláča, pivo a diskusiu o chlapoch, jedle, filmoch, chlapoch a zas jedle. A minimálne pol hodina strávená nad magnetickými guličkami.

- to-do list je super vec. Keď tam človek zahrnie aj veci typu "variť obed", "vyprať si" a "zaplatiť nájom", aby ich potom škrtol, hneď sa cíti produktívne.

Ale musím si kúpiť konečne korkovú nástenku. Len keby všetky tie euroshopy neboli v Neuköllne, fakt sa mi nechce kvôli nástenke za 1E putovať neviem kam.

A tak. Produktivita. Hochkunst. A mrazená pizza z Kaiser's, ktorá kupodivu obsahuje normálne suroviny a chutí ako pizza 7/10 would unfreeze again

na rozlúčku rozkošné elektrické autíčko v nabíjačke

Teufelsberg

Po dlhom čase sa hlásim s ďalším príspevkom a to konečne s urban exploration (ak sa to teda v tomto prípade ráta), a to Teufelsberg.


obedový guláš, to ste nečakali, že, lol

Teufelsberg je, ako sa môžete dočítať na všemocnej wiki, kopec, ktorý bol umelo vytvorený po tom, čo nevedeli čo s bordelom po druhej svetovej vojne. Tak sa rozhodli, že ho pekne nakopia na jedno miesto a vysadia stromčeky. Keďže Berlín je, citujúc drahého Blixu, komplet flach (jediný ďalší pokus o kopec je kúsok od Tempelhofer Feld, čo je tiež nejaký navŕšený bordel), je odtiaľ parádny výhľad.

ultrastrmý berlínsky kopec

Z dokumentu o Blixovi Mein Leben sa taktiež dozvieme, že sa sem ako Christian Emmerich chodil sánkovať. Každopádne aj svah v Košiciach pri žiďáku je o dosť strmší, čo taktiež mohlo prispieť k Blixovej potrebe vzrušenia v živote a radikalizácii. Okej, dosť už pseudoanalýzy, vráťme sa k téme.

Pôvodne sme mali ísť minulý týždeň, ale Paty namiesto toho kalila v Sysiphosovi a Antonia stresovala kvôli eseji. Minulý týždeň bolo tiež oveľa krajšie počasie ako dnes, 20 stupňov oproti dnešným 13-15. Cestou do svahu sa zlialo, asi prvýkrát v živote sa mi stalo, že som bola pripravená a mala som nielen nepremokavé oblečenie a topánky, ale dokonca aj dáždnik. Inač približne polhodinová prechádzka od S Grünewald (čo je tiež samo o sebe krásne v tzv. keli ďaleko) prebehla vcelku hladko, ak nerátam to, že sme po ceste stretli slepúcha a ja som zistila, že Paty sa bojí hadov. Moje komentáre, že je to v skutočnosti čelaď jašteríc nepadli na úrodnú pôdu, rovnako ako pripomienky, že by sme sa radšej mali zamerať na potenciálnu hrozbu diviakov, ktorých je tu podľa wiki celkom dosť.

Ale robím si prdel, nebola šanca, že by sme stretli diviaka, na to tam bolo príliš veľa ľudí.

hore, počasíčko, ale bez dúhy

Keď sme sa teda úmorne vyškriabali hore, zistili sme, že fámy sú pravdivé a od 1.9.2015 to tam skutočne už neobsluhuje mafia, ale aj tak sa platí 7E. Teda, aspoň tvrdia, že sú iba activists and artists. To sme im teda zhltli, keďže 90% z tých, čo sme stretli, boli po opici a ten náš najviac. Pri vstupe sa podpisuje papier, že keď sa človek pri návšteve objektu zabije, majiteľ budovy za to nenesie zodpovednosť. Od toho tam su ostatne aj tí guidei, aby sme nechodili do miest, kde sa môžme rozbiť. Vzhľadom na to, že na jediné miesta, kde sa reálne dalo odniekiaľ spadnúť s nami guide nešiel (keďže ostal umierať na stoličke na streche) a na papier som napísala svoje krstné meno a dost nečitateľne svoju adresu (bez PSČ,lol), nie som si istá ako veľmi majú tento systém premyslený. Ale tak nakempili sa tam iba od 1.9., tak možno niečo poriešia. Zatiaľ to vyzerá, že tých 7E ide na chlast a spreje. Ale s tými sa pekne realizujú, to nemožno poprieť.

konečne na nás neprší, tak si dáme selfíčko



Antonia s náhodnými deťmi a kočíkmi

Čo som zatiaľ zabudla spomenúť je, že objekt do ktorého sme išli je bývalá americká špiónska stanica, ktorá je od pádu železnej opony nepoužívaná, je to tam dosť poničené, ale teraz to tam zveľaďujú tí ožratí umelci. Ťažko už povedať čo sa používalo na čo, keďže tam sú momentálne už z veľkej časti iba kostry budov a na vrchu charakteristické biele kupoly, do ktorých sa dá vojsť, kedysi iba dverami, dnes už aj všetkými dierami zo strán.

hello, I'm your guide and I bring you sunshine



počasíčko vol.2

</>
jebnutí ľudia a selfíčka

Najvyššia z kupol/gulí bola aj najviac exciting keďže takú akustiku som ešte asi nikde nezažila a keby sme tam mohli stráviť hodinu alebo aj celý deň tak by som do toho hneď šla. Samozrejme vybavená dostatočným množstvom objektov, ktorými je možné vyludzovať zvuky. Po vyskúšaní všetkého prístupného došlo aj k otestovaniu hlasiviek, to však na videu nakoniec nie je.

(A video vlastne tiež ešte furt nie je, lebo mi ho Paty furt neposlala. Keď bude, hneď ho sem hodím, zatiaľ hádžem tuna ilustračné z youtube.) Ktovie, či sa tu niekedy stavil aj Blixa...

gitarista a 8 sekundová ozvena


nekonečný potenciál

Ako dôkaz toho, že tento objekt je skutočne legit poslúži toto mačiatko, ktoré sme cestou naspäť stretli pri vstupe.



Čiže, in conclusion, isto sem ešte skočíme, týpci nám povedali, že ak sa chceme realizovať, že vraj tiež môžme, takže týmto to oznamujem aj všetkým ostatným, taže pome do toho, do kupoly!

Pohoda 2015

Áno, už uplynulo celkom dosť času, ale namiesto toho aby som sa vyhovárala, že sa mi nechcelo a ktoviečo a nebol čas radšej poviem, že som si to potrebovala v hlave nechať ULEŽAŤ. Taktiež si plne uvedomujem, že Pohoda nemá s Berlínom spoločné nič, ale je to môj blog, tak to je beztak jedno bo si môžem pisať čo chcem. #anarchy

Každopádne sa ma všetci pýtajú jak bolo na Pohode, tak ja vám to tu konečne poviem, a kto chce Berlín, musí počkať. Alebo sa staviť ;)

Tento rok ma okolnosti "donútili" ísť na Pohodu bez "partie", i keď teda som tam samozrejme poznala veľa ľudí aj tak, ale nešla som s konkrétnym človekom. Kamarátky, ku ktorým som sa prikmotrila mali iné smeny ako ja tak som nakoniec s nimi aj tak väčšinu času nebola. Zistila som však, že je to úplne jedno a vlastne je to tak aj lepšie, lebo som si ju užila asi najviac zo všetkých. Za celú Pohodu som kontaktovala asi 3 ľudí asi 3x a napriek tomu som stretla TAKMER všetkých, o ktorých som vedela, že tam idú. Oveľa viac som sa tiež socializovala s náhodnými ľuďmi, nikto mi nevravel kam ideme na koncert, robila som si čo chcela proste Pohoda... (a #anarchia)

Týmto zdravím a ďakujem za príjemne strávený čas týmto ľuďom: Pája, Aďa, Lenka, Ivo s bratom, Ivona, Alexa, Madeleine, Marek, Laco, Danka a Peťo, Zlata + jej kamoška, Eva, Viki, upratovacia čata spŕch z minulého roka, crew herného stanu, fanúšikovia Neubauten hľadajúci ZŤP sprchy, fanúšikovia Neubauten, čo mňa a Lenku vzali do Prahy a týpek, čo mi daroval pivo. Ak som na niekoho zabudla, nie je v tom nič osobné samozrejme.

skalný fanda Martiny M.

- veľmi sa mi páči smer akým sa Pohoda uberá. Na akýkoľvek koncert som sa tento rok vybrala, žiaden nebol zlý a väčšina bola úplne úžasná. Páči sa mi, že Michal Kaščák "má vpiči" a vyberá si veci, ktorým sám verí a je mu úplne jedno ako veľmi je to komerčne úspešné, koľko ľudí to pozná a koľko ľudí to hypoteticky pritiahne. Lebo vždy to niekoho pritiahne.

- rôznorodosť. Myslím, že to dokonale vystihuje dramaturgické veľdielo z piatkového večera 21.30 Neubauten 23.00 Die Antwoord 00.00 SĽUK

- Islandská diskusia s Einarom bola tiež skvelá a to, že bola v angličtine ma príjemne prekvapilo. Aj to, že Alex si pokecal a zaspieval s Balážom a Hubinákom (to som však nevidela). Žeby sa Slováci už trošku menej báli angličtiny? Prajem ešte ešte viac internacionálnosti, kreativity a originality do budúcich rokov.

fotku Einara z diskusie som nenašla. kde sa mi schovávaš kámo? Einar you so dreamy #sveg

- a vôbec, Islandská hudba asi fakt neznie celá ako Björk a Sigur Rós. Mala by som sa do nej pustiť, Ghostigital a Fufanu boli parádni.

- keď už som pri tom samotnom komentovaní koncertov, ako správny sektár za highlight považujem Einstürzende Neubauten. Magický Blixa, šialená energia a usmiati ohlušení ľudia. Čumela som na to jak pätnástka. Týpek vedľa mňa na tom bol podobne s vyšinutým pohľadom a komentármi typu omgomgomgomgtočojeeee a výrazom že každú chvíľu umrie. Po koncerte som sa ho spýtala či ich pozná. Povedal, že ich počul prvýkrát v živote.

Nepoučené obecenstvo bolo vcelku disciplinované, Neubauten si ich prefiltrovali hneď na začiatku pomocou The Garden (vypadnú všetci čo chcú tradičné pesničky), Haus der Lüge (vypadnú všetci, čo nechcú ohluchnúť) a Let's do it a Dada (vypadnú všetci, čo nie sú dostatočne experimentálni aby zvládli smug výraz Blixu keď pri mikrofóne škriabe plastový pohárik o platňu). Okrem občasných debilných výkrikov som počula skôr komentáre ako Vidíš, toto je doslova heavy metal a Od neho ešte aj tá nemčina znie dobre. Proste...

Ivo, ktorý sa vie všade profesionálne narvať

- už spomínaní Islandčania ma celkom dostali. Nie až tak Björk. Asi jej furt ešte nerozumiem abo čo.

- tým viac ma nasralo že Fat White Family hrali iba 40 minút a stihla som 2 pesničky. FUCKERS

- MIDI Lidi a ostuda verze. Síce som stihla iba 20 minút koncertu ale tých správnych. A vôbec, lepšie 20 minút MIDI Lidí ako vôbec. I keď počas hélia som už bola na smene, škoda.

- FFS a chytľavé srandičky. ja: oni majú takú jednu pesničku ktorú keď som prvýkrát počula som si myslela, že to spieva žena. ale to ti nemusím hovoriť ktorú, to spoznáš. *začnú hrať This Town Ain't Big Enough For Both Of Us a Danka prichádza zo záchoda* to je ona, že? no ja som to hneď spoznala podľa toho popisu!
- pri Die Antwoord ma dosť prekvapilo ako mi to po Neubauten sadlo do nálady. Dosť bizár. Po nich som v dobrej viere, že sa fajne do pol ôsmej rána vyspinkám šla do stanu, samozrejme že som celú noc mrzla a budila sa pomaly každú pol hodinu, yayyy.

jedine naširoko

- čo ma sralo: brigádnici a "manažéri nápojových centier", čo chodili v skupinkách do spŕch a po tom čo som im povedala že si majú vystáť radu nahodili smug výraz a ale ja o pol hodiny robím to ako kedy sa ja mám ísť osprchovať to ja na toto nemám čas ja som manažérka nápojového centra. Človek ich nakoniec musel aj tak pustiť aby dali pokoj. Asi by mali lepšie menežovať čas či čo.

- PPE sa nejak zhoršili, či to len mne sa zdá? Možno sa mi sluch zlepšil :D

- RedBull TourBus celý štvrtok v ksichte. Ale tak aspon sme tam mali do tretej hudbu. A stretli sme Monikinu sesternicu.

- už začnite dobrovoľníkom variť niečo iné ako rezne a kura #firstworldproblems

A tak. Vidíme sa budúci rok, na mojej deviatej a vašej... neviemkoľkej.

fotky pokradnuté z FB Pohody

Pfaueninsel

Pávy sú sprosté, ale pekné a ja kradnem Nine foťák, aby to nejak vyzeralo.
Sobotňajšia misia za "prírodou" pôsobila dojmom výletu desiatich mestských detí zo škôlky, ktoré sa nadchýnali nad každým zvieratkom počnúc myškami končiac Wasserbüffel. Teda, Antonia z myší nadšená nebola.

Highlights dnešného dňa:
- vysoko ekologická cesta loďkou na ostrov, ktorá trvala necelú minútu (Nina: "When I was joking that the boat ride will be thirty seconds, I wasn't expecting actual thirty seconds.")
- "bonding" s ovečkou, ktorá nechcela žrať listy odo mňa a od Paty hej, napriek tomu, že sme ich brali z rovnakého kríka
- pávy. všade. veľa.






- hádka dvoch pávov vo voliére o tom kto má väčší ...



pri ktorej sme sa zdržali pol hodinu...

- pozemný piknik na zemi pri fontáne s lavičkou ako stolom

a fancy pitie vina s jahodami

- následné sledovanie kačičiek vo fontáne a oboznamovanie neznalých členov našej skupinky o nepekných faktoch z kačacieho života
- kuul budovy, ktoré všetky vyzerali ako makety O_o

all inclusive s divným mostíkom

- hardcore páv, ktorý šliape po kvetoch aj napriek tomu, že je to zakázané a nebojí sa, že dostane pokutu


- smrteľné vyčerpanie po vyčerpávajúcej prechádzke po čerstvom vzduchu

P.S.: pávie pierka v obchode so suvenírmi stoja 3,50E za kus. lol.

Straßen aneb We're on the road to nowhere

Prekvapuje ma, že som sa s textom tohto typu ešte nestretla, keďže sa to vyslovene žiada. Ale zas je fakt, že som tu od septembra a okolnosti ma donútili (lol, a.k.a. nemám čo na práci a konečne som sa dokopala) napísať krátky komentár k uliciam v Berlíne. Mnoho z vás už nejaké tie základy isto má, keďže z mojej strany je to populárna téma najmä keď dôjde k nejakému "excesu", priložím teda i obrazovú prílohu, pre srandu králikov.

Dnes ma moje shower thoughts doviedli k tomu, že Unter den Linden asi fakt JE najoriginálnejší názov ulice, keďže tí čo tu pomenovávali ulice sa veľmi netrhli.

Názvy ulíc po ľuďoch sú vôbec prvá kategória, ktorá mi tak napadá. Je ich tu samozrejme minimum, ako som už spomínala v príspevku o doprave polka vecí sa tu volá Friedrichniečo Udivuje ma teda, že je iba jedna Friedrichstraße. Marx má okrem sochy v Berlíne aj 2 ulice, Karl-Marx-Allee vo Friedrichshaine a Karl-Marx-Strasse v Neuköllne. Na jednom predmete minulý semester nám vyučujúci hovoril, že názvy ulíc stále delia Berlín na východný a západný, Marxa však evidentne oceňujú všade rovnako. Na jednej strane pankáči a monumentálne budovy, na druhej turecké supermarkety a lacný döner. Je ale fakt, že slávni nemeckí "ľavičiarski aktivisti" ako Rosa Luxembourg, Karl Liebknecht, Rudi Dutschke a pod. majú po sebe ulice pomenované väčšinou v Mitte (východ, vlastne prostriedok).

Názvy ulíc po lokalitách, zjavne preferovaný spôsob názvov ulíc. Väčšinou pomenované v zmysle "smerom na xxx", Brandenburger Tor je tak pomenovaná vlastne iba preto, že sa tým smerom ide na Brandenburg. Pompéznosť zrazu v keli. Je to veľmi efektívna metoda najmä na vzdelávanie obyvateľstva, keďže je veľmi dôležité aby sme poznali všetky obce v okolí ako napríklad Bernau, Eberswalde, Herzberge a Frankfurt nad Odrou. (Keby to tu bolo po anglicky tak sa mi už isto ozývajú nasratí ľudia, že som urazila ich rodnú ves). Čo mi je doteraz záhadou sú Oranienburgerstrasse (1.) a Oranienstrasse (2.), teda skôr tá druhá, ktorá smerom na Oranienburg nejde ani omylom, niekto sa asi potreboval kreatívne realizovať.

Vôbec tá kreativita sa tu silne prejavuje najmä v kategórii misc, ktorá v mojom chápaní obsahuje ulice, ktoré sa nachádzajú v každom meste, typu Hlavná a Poštová. Uveďme si príklad Kurfürstenstraße, ktorá sa v minulosti stala našou Achillovou pätou. Google Maps mi práve vraví, že sa v Berlíne nachádzajú s týmto názvom tri ulice, v Potsdame jedna.

Samozrejme, že keď som vravela, že Trynitie býva na Kurfürstenstrasse, myslela som 107 87 a nedošlo mi dať PSČ, keďže zastávka Ubahnu sa volá rovnako. Nine z nejakého dôvodu nedošlo, že Schöneberg a skončila na 122 49, čo je asi tak hodinu odtiaľ.

Čiže, tl;dr k uliciam a názvom: vždy pozrieť PSČ a(lebo) názov štvrte. Aby ste nabudúce neskončili v Potsdame. A keď mi chcete poslať pohľadnicu, prípadne ma prísť pozrieť, tak je to Jahnstrasse, 134 67 (Hermsdorf), nie 109 67 (Neukölln), ani 123 47 (tiež Neukölln), ani 126 23 (Mahlsdorf), 125 26 (Grünau), ani žiadna z piatich ďalších (fakt si nevymýšľam) v štáte Brandenburg v okolí Berlína.

zelená je samozrejme správne

P.S.: Číslovanie ulíc je tiež kapitola sama o sebe. Že párne vpravo a nepárne vľavo? NAČO. Pôjdeme pekne poporiadku od začiatku ulice na koniec a naspäť v smere hodinových ručičiek (alebo v protismere, keď sa nám chce) a očíslujeme takto všetko postupne. Ale nie vždy, keď sa cítime dobrodružne skúsime občas aj taktiku párne/nepárne, aby nebola nuda.

Was passiert 3.: vzrušujúci život

Tak mám evidentne zas potrebu. Nie že by som nemala čo na práci, ale je fakt, že momentálne nie som až tak extrémne busy, ako by som mohla. A ešte ani fotky nemám, trapas.

- začala som už oficiálne s diplomkou, akože už fakt. Dokonca mám termín prvej konzultácie. Zatiaľ neboli žiadne dobrodružné výlety do nových knižníc, keďže sa mi podarilo ulúpiť v Grimm-Zentre veľmi schopné knižky. Ale celkom rada by som jedného dňa omrkla tú peknú knižnicu z Himmel über Berlin, možno by sa na to dôvod našiel. Uvidíme...

- posledné 2 týždne som mala nadmieru vzrušujúce. Sťahovanie z intráku, spojené s masívnym upratovaním a Hausmeisterom s bielou rukavičkou kontrolujúceho každý centimeter (robím si srandu, rukavičku nemal). Hania a Saša obe odchádzali piatok 20., šialené upratovanie spolu s maľovaním (!!!) teda prebehlo v stredu a štvrtok. Následne v piatok ráno Saša skoro nestihla lietadlo, keďže nemala dobre umyté okno a musela ho umyť zas. Spoločné priestory sme umyli samy 2 s Haniou, lebo tá išla autom (ZNOVU umyť okno v kuchyni, ZNOVU drhnutie sporáka a umývanie vnútornej strany zárubní vchodových dverí) . Ja som následne prehodnotila plán ostať ešte jednu noc, lebo som chytila paniku z toho, ze sa niečo zašpiní a budem to musieť zas umyť, tak som sa radšej tiež presťahovala v piatok. Víkend v znamení upratovania a presúvania nábytku vyvrcholil v pondelok keď som šla odovzdať kľúče a modlila sa, že nebudem musieť už nič umývať, keďže som minula všetky čistiace prostriedky. A hľa! V kancli bol druhý Hausmeister, ktorý po príchode do mojej izby skonštatoval "hm, vyzerá to čisto, ok" a podpísal mi papiere. Trvalo to asi 15 minút celé.

- na novom byte mám krásny kontrast spolubývajúcich, ktorí neriešia a majiteľov, ktorí zas riešia všetko ako typickí dôchodcovia. Spolubydla včera pri platení nájmu (v hotovosti priamo majiteľom) dostal papier s Hausordnung:

• Keď nie sme doma, máme nechať otvorené dvere do izieb aby nestál vzduch, radiátor na 2,5.
• Vetrať so zapnutým radiátorom môžme maximálne 5 minút.
• Nemáme sa dlho sprchovať a ked sa mydlíme máme vypínať vodu.
• V izbe musíme udržiavať teplotu 20-21 stupňov.
• Nemáme trieskať vchodovými dverami.
• Nesmieme brať drogy. 

Proste mysleli na všetko. Inač sú to ale milí dôchodcovia, máme pocit, že si hlavne chceli precvičiť písanie dlhších textov na počítači.

- v rámci odchodu veľkého množstva ľudí na konci februára som sa zúčastnila niekoľkých goodbye party (i keď nie všetko sa dá rátať ako party). V rámci týchto akcií som sa zoznámila s viacerými ľudmi z rôznych končín a môj krásny zošitok na všetko sa začína čím ďalej viac zapĺňať (väčšinou vulgárnymi) frázami z rôznych jazykov. Jedného dňa to sem hodím, je to poklad a krásny conversation starter.

- včera som bola vo filharmónii, keďže zas hrala spolužiačka s orchestrom. Pôvodne som rozmýšľala, že oprášim svoje recenzné schopnosti a napíšem sem klasickú oldschool recenziu, ale potom som si povedala, že príliš veľa práce. 

Najprv som myslela, že sa do budovy buď vlámeme, alebo pôjdeme tajne zadným vchodom, keďže som ani deň dopredu nevedela, či budú alebo nebudú lístky. Nakoniec boli, prišli 10 minút po začiatku koncertu spolu s Taliankou, ktorá ich niesla. Čiže sme zmeškali Wagnera (Meistersinger Ouvertüre), ale to až tak nevadilo, mňa beztak zaujímala Novosvětská, síce som ju počula už asi stokrát, ale prišlo mi vtipné ísť si ju vypočuť ZAS v Berlíne v podaní medzinárodného poloprofesionálneho orchestra, ktorého väčšina členov to hrala predpokladám prvýkrát.

V prvej polke koncertu bol okrem zmeškaného Wagnera (čo spolužiačka z orchestra okomentovala, že sme o veľa neprišli) Beethovenov Trojitý koncert C dur pre klavír, husle a violoncello, ktorý môžem okomentovať jedine tým, že ten dirigent asi nie je normálny, že zároveň diriguje a hrá na klavír (čo som predtým v živote nevidela). Prípadne sa možno nudí, ale fakt neviem. Multitasking hadr. Inak pekne.

K Novosvětskej: pekne. Jasné, bolo to občas špinavé a bolo jasné, že počas tichých pasáží boli všetci posratí, že všetko počuť. Ale inač si myslím, že to dielo dobre pochopili a pustili sa do toho energicky. Hlasné pasáže boli istejšie a naplno a ako správny "znalec" som celú skladbu číhala na ťažké miesta a sledovala či výjdu. Väčšinou vyšli. Majú lenivých/nedisciplinovaných dychárov, hlavne teda chlapov. Holky boli fajn (sedela som tak blízko, že som fakt mohla sledovať každého zvlášť a skoro im pozerať do nôt). Husle samozrejme musím pochváliť, inak sa Maša urazí (ale nie, fakt boli dobré). No a teda na záver, Novosvětská je fakt vírus, nevedeli sme sa toho zbaviť celý zvyšok večera a vrchol bol keď som sa dnes zobudila a chystala sa a pristihla som si, že si spievam tretiu vetu.

Hm tak nakoniec mám pocit, že z toho skoro je recenzia. Tak ak to niekoho nezaujíma, tak pardon ;) Toť môj vzrušujúci život. Teraz idem na makronky.

Hej a vlastne sme ešte boli v Hamburgu. O tom tiež raz napíšem, možno.

Potsdam

piatok pred troma týždňami
- chcela by som sa cez víkend dakam prejsť, nejdeš so mnou? zajtra napr.
- jasne, poďme! a kam?
- neviem, to je jedno.
- poďme do Potsdamu, ešte som tam nebola.
- okej poďme, ani ja. ale vyrazme radšej skôr, stretneme sa o desiatej na Friedrichstrasse?
- okej tak zajtra o desiatej.

sobota, poludnie, nástup do Sbahnu na Friedrichstrasse
- čo je vôbec v Potsdame?
- neviem, zámok.
- hej ja tiež viem len to.
- no šak uvidíme.
- môžme dačo vygúgliť po ceste.
gúglenie
- hm zámok, park, zámok, nejaký kostol, ďalší park.

v Potsdame na stanici
- by bola dobrá prdel, keby že ten zámok bol hneď pri stanici.
- to nebude, to by bolo príliš jednoduché.

- aha tam je nejaká budova, poďme tam.
- čo to je, zámok?
- ale ne, nejaký kostol abo čo.



- vyzerá v poho, ideme dnuka?
- hm platí sa jedno euro, tak to asi ne.
- haha, že jedno euro, no to ja tiež platiť nebudem.
- my sme teda dobré socky.

- aha, Grand Budapest Hotel! dajme si selfie!



- okej, mohlo by to byť aj horšie, hodím cez to nejaký filter a bude to v poho.



- čo robíš??
- fotím si tú hnusnú budovu, je super! tu je to samá komunistická architektúra.
- no je to punk každopádne...
- to je super! sme na komunistickom dobrodružnom výlete!
- DOWN WITH SOCIALISM!
- však to je skvelé, aha aha AHA! na toto auto! keď som bola malá tak ich pred naším blokom bolo plné parkovisko!! toto a Trabanty! máme úplne communist tour!
- keby že niekedy chceš capitalist tour tak sa hocikedy ozvi ked budeš v D.C.

- tam je niečo s vežou, poďme tam.
- hm, ďalší kostol, dajme si zas selfie.
.....
- bože tá je hrozná, radšej odfoťme iba ten kostol.





- tam je nejaká vec, poďme tam!
- omg tu normálne majú Starbucks! omg a Mekáč. toto je fail komunizmu, ovládli sme Potsdam. americká kultúra. poď sem, poďme sa kuknúť na oblečenie čo si v živote nebudeme môcť dovoliť.

neskôr v kaviarni
- tak sa asi pozrime ktorým smerom je ten zámok, nie?
- alebo sa môžme spýtať tu niekoho. jak sa to vôbec volá?
- ježiš ja neviem jak sa to číta. San-čo? no nič.
.....
- prosím vás, ktorým smerom je zámok San-suči?
- ahá vy myslíte Sanssouci ... rovno a doprava.

vstup do zámockého parku
- píše sa tu že CLOSES AT DAWN. to je dosť nekonkrétne. je dawn už teraz, lebo zachádza slnko, alebo to je keď sa rozsvietia lampy, alebo už je úplne tma?
- ja si myslím, že tma.
- no ja len aby nás nezamkli.
- ale tak snáď ne.
- no, keď tak prelezieme plot.



- prečo mám pocit, že čím viacej chodíme, tým je to ďalej?
- to robia tie stromy.. alebo sme sa ocitli v nejakom nekonečnom lese. vidím to na nejakú hororovú poviedku! je na to úplne ideálne počasie, tá sivá obloha, súmrak, hmla, skoro nikto tu nie je... ach, normálne mám z toho dobrú náladu!
- eh... okej..



- to už je ono?
- neviem...
- poďme asi hore nie?
chôdza hore
- počkaj ale si k tomu aspoň pustime hudbu z Rockyho a bežme v slow motion
- ??? hľadá na youtube Rocky theme
....
- bože väčšiu blbosť som v živote nerobila :D
- no náhodou, my sme sa takto s kamoškou raz prechádzali na Imperial March a tiež to bolo super



- neverím! my sme na konci!
- no hlavne rýchlo foť a hľadajme východ aby nás fakt nezamkli.
- no vyzerá to dosť nanič, ale je to tam.

Plattenbauten

Menšia kompilácia z potuliek, čo som riešila na jeseň, keď ešte nebolo cold as in dog's ass a takisto bolo viac svetla. Dnes sice bolo pekne a slnečno, ale komu sa chce, že. Minulý víkend sme ale boli v Potsdame, ked sa dostanem k fotkám, možno sa aj dostanem k tomu, že tu jedného dňa budú.

Anyway, berlínske paneláky. Už som tu spomínala nejaké v Prenzlauer Bergu (bývalý východný Berlín) a ako môžeme predpokladať, väčšina sídlisk sa nachádza na východe.

na pripomenutie...PBerg

Najväčšie sídlisko je Marzahn. Sama bývam na hranici Marzahnu a Lichtenbergu, i keď koncom mesiaca by som sa mala sťahovať zas inam do kelu do #dedinska_idyla, ale tamto bude aspoň bližšie Sbahnu. Obsluhujú to tu zväčša električky, Sbahn a keď už je to veľmi mimo všetkého tak autobus. Predvčerom sa pokazil Sbahn 3 zastávky od mojej tak som si povedala, že sa odveziem busom, išla som 30 minút namiesto 5. Každopádne som ale zistila, že na tom ľudia môžu byť aj horšie a bývať od Sbahnu ešte ďalej ako ja.

pochopiteľne nefotené mnou, ale chcela som sem hodiť nejakú krásne umeleckú fotku Marzahnu... inač zo stránky fotos-aus-der-luft.de

Vyzerá to tu typicky ako sídlisko. *duh* Obyvatelia väčšinou prisťahovalci, ale nie vždycky. Rusi, robotníci a Aziatky s kočíkmi. Supermarkety sa zhromažďujú pri staniciach Sbahnu. Keď ten štrajkuje, chodí sa električkami, ktoré sú prepchaté. Všetko je ďaleko od všetkého a hlavne od centra. Paneláky samotné, ako je zrejmé z fotky sa tiež vyznačujú určitou lentilkovosťou, avšak iného druhu ako na SVK, keďže ich nezvyknú obkladať polystyrénom. Pripadá mi to občas vkusnejšie, občas dosť na hlavu. Občas zjavné, že budovy boli už pôvodne navrhnuté tak, aby boli zároveň určitým spôsobom unifikované, zároveň trošku jedinečné. Celkom pekne to ilustrujú tieto budovy (ak to vôbec vidno na mojom shitnom foťáku) pri Tierparku, prípadne krásne lentilky nižšie, Hohenschönhausen.

Tierpark, dožlta, dohneda a dozelena


Hohenschönhausen, niekde okolo konečnej šaliny a fotené za dažďa

Potom sa tu tiež nájdu výtvory, ktorým celkom nerozumiem.


prečo. (nie, nechcelo sa mi vystupovať) trasa M17 a 27, niekde vo Friedrichsfelde


úprimne ma potešilo, že niekoho napadlo vyfotiť tento výtvor na trase M8 v okolí Roederplatz, ja na to vždy zabudnem

Aby sme si nemysleli, že paneláky mali radi iba komunisti, presuňme sa do bývalého západného Berlína. Ako som sa dozvedela na kurze EAST/WEST Competition: Urban Planning in Berlin, svätý grál fanúšikov Detí zo stanice ZOO Gropiusstadt bol postavený v podstate ako západný protipól Marzahnu. V prezentácii sme mali 2 fotky a vyučujúci sa pýtal, ktoré z toho si myslíme, že je západný Berlín a ktoré východný.

- horné je západný.
- výborne. Ako ste na to prišli.
- *smiech* lebo to poznám, bola som tam, to je Gropiusstadt.
- uhhhhhhhm áno, je to Gropiusstadt. .... A vy tam bývate, alebo..?
- nie, len som tam bola.
- ahhhhhaaaaa.. prečo??
- som chcela vedieť jak to tam vyzerá.
- *výraz wtf* ... a čo ste teda zistili? ako sa vám tam páčilo?
- celkom v poho, myslela som, že to bude horšie, ale boli tam samé rodiny s deťmi...
- aha... *výraz wtf, pokračuje ďalej vo výklade, voľne naväzujúc štatistikou kriminality v Berlíne*


a tu sú... kočíky a bicykle

V skutočnosti je Gropiusstadt menej lentilkový, viac dizajnový a viac dbá na využitie spoločného priestoru. Aspoň teraz, ale ktovie jak to predtým vyzeralo. I keď to sa vlastne môžeme dočítať v knižke. Inak majú výhodu, že sú na U7, takže keď sa Sbahn rozhodne pokaziť/štrajkovať/.... tak im to môže byť jedno.. a tiež sú hneď pri letisku Schönefeld, odkiaľ lieta Ryanair. (a majú priame spojenie k schawarme za 1E)

toto sa ani nedalo poriadne odfotiť -_- predposledná zastávka U7 smer Rudow

Inač hej, dojem vcelku v pohode. Čisto zeleno, kopa detí, Turkov, Arabov, tureckých detí, tureckých žien s kočikom a 2 ďalšími deťmi na ceste domov s kobercom z IKEI. Komunitné centrá pre matky s deťmi.

A tak nejak. Ešte som neomrkla všetky sídliská, ale všetko bude. Keď bude krajšie, tak sa možno vydám na dobrodružstvo na Karl-Marx-Allee. Alebo niekam...Na rozlúčku s týmto príspevkom najkrajšia fotka lentilkového paneláku, čo sa mi podarila!