We will dance till the pain is all gone aneb Zas nemám nadpis, tak citujem pesničku

Vonku je pekne slniečko, až dokým tam nevyleziem ja v tom momente sa to zrazu zmení Severný Pól Sibír apokalypsa VKV because fuck you, that's why a to je zrejme dôvod prečo som momentálne zase (stále?) chorá a v posteli doma.
Keďže som hrozný pacient, samozrejme nuda a depka a myslím na tie najhoršie existujúce veci ever, lebo nemám čo na práci.
Teda pardon. Som v skutočnosti workoholik a freelancer.

Za tie tri dni čo to trvá som

- zistila, že mi nefungujú niektoré klávesové skratky v Sibeliovi, keďže pirátska verzia is probably not the way to go

- upiekla pseudobrownies/tradičný francúzsky čokoládový koláč a zožrala to takmer celé sama

- natočila si vlasy

- pozrela Mulholland Drive. Cítim sa nesvoja z toho, že moj prvý pocit po pozretí filmu od Lyncha bol "aháá o toto tam išlo, to celkom dáva zmysel". Je to už nejaká porucha? Začínam proste iba chápať Lynchov naratív? Je to ako rubikova kocka. Tú viem skladať iba podľa videa. A niektorí ľudia návody odmietajú a musia na všetko prísť sami. Ja na Lyncha tiež návod nechcem, zistila som, že ma nebaví v tom hľadať zmysel. S takýmto prístupom to odkladám na kompost, kde sa to pekne rozloží samo a dokonca aj celkom rýchlo. Lynch je asi organický, nie ako filmy typu Synecdoche New York a Himmel über Berlin, ktoré ešte stále nejak nechápem, a to som ten druhý videla už trikrát.. a ešte mi treba asi raz. Lynch je ako také to jedlo, čo je chutné a rýchlo vytrávi, takže je ľahké na žalúdok, len je potom človek hneď zas hladný. Takže zrejme nejaký surrealistický šalát, s ananásom.

- sa naučila lepšie fejkovať, že v skutočnosti nemám fóbiu z telefonátov po nemecky, alebo si to iba namýšľam

- bingeovala theneedledrop a zistila, že ma serie, že tam nedáva žiadne hudobné ukážky

- zistila, že v nemeckej lekárni nemajú ani vyjebané bylinky a vitamíny sú drahé as fuck

- otestovala webku na novom kompe

- Discover Weekly mi pripomenul Davida Byrna a fakt, že bude mať nový album a tým pádom ho budem recenzovať a tým pádom som si pustila náhodne ten z r. 1997 Feelings a ohmajgad prečo som si ho skôr nepustila som veľmi namotaná a je to ultra ňuňu. Wiki vraví, že kolaborácia s Morcheebou, preto je to možno menej agresívne na uši, čo sa týka divných melodických postupov, ale tie by predsa David úplne nevynechal, ani svoje signature harmonické postupy (hneď v prvej pesničke "Fuzzy Freaky", "You Don't Know Me" a "Burnt by the Sun"), motívy detstva a mierne gýčovitú, občas úchylnú romantiku s vtipmi z kategórie "ultra špecifické publikum". Inač je to ale svojím divným spôsobom veľmi slniečkové, tanečná hudba kontrastuje s cynickými textami a tracky typu "Wicked Little Doll", kt. šahá do prog rocku asi vcelku vystihujú moju momentálnu náladu. Každopádne to je všade veľmi priemerne hodnotený album. No aby ste sa nepokakali. We will dance till the pain is all gone.

- pozrela 13 minútové video o krájaní parmezánu z kanálu, ktorý sa venuje parmezánu

Čo ešte spravím? Možno napíšem text pesničky, možno dorobím robotu, možno zajtra budem volať po nemecky. Možno až v stredu. Možno budem bingeovať Bob's Burgers, možno si dačo prečítam. Každopádne si ešte pustite Tindersticks, ten týpek má mega hlboký hlas a znie to zvláštne. A pošlite mi asi dajakú imunitu či čo, už ma nebaví každý druhý mesiac toto srsly.

TIEFREINIGUNG aneb Už dlho som asi nemala v názve článku referenciu na Neubauten

Howdy ho.
Dlhodobo je to tu totálne skapaté a bolo by s tým treba asi niečo spraviť.
Po včerajšej ceste tradičnou N6, po dlhej dobe zas hodinu a pol domov v mokrom kabáte s fajnovým pofukujúcim vetríkom, po obvyklej sólo jazde N25 a následnom rýchlokroku domov, tentokrát bez diviakov, ale zato so supersplnom, po tom, čo ma o pol 10. zobudilo slnko v izbe (KONEČNE), som si tak povedala, že nastolíme tvrdý režim. Resp. anarchiu. Články ako z VICEu, až na to, že nebudú vôbec ako z VICEu.
Som teraz na CTM festivale, teda, teraz som doma, ale tento týždeň je 10 dňový CTM festival, veľmi prestížný, na úrovni, vysokokultúrny and all the regular shit, v každom prípade mimo to, že sa máme kultúrne obohatiť som sa ešte dozvedela, že je veľmi zle, že to tu ovládajú muži, že treba v hudobnom priemysle viac žien, že sme príliš sebakritické a pýtame si málo peňazí atď. atď. traja chlapi v obecenstve plnom žien nepriamo shamenutí, až mi prišlo vtipné, asi zato, že som nebola chlap. Anyway, druhá diskusia na túto tému už bola umiernenejšia, okrem nejakej self aktivitistickej mexičanky v publiku, ktorá mala pocit, že všetkých zaujímajú jej životné skúsenosti za posledných 20 rokov. Kam tým každopádne mierim.. že...
Sa máme akože emancipovať a robiť si veci po svojom. Ja som si po svojom šla do Berghainu s náušnicami s krtečkom, pičujúc na drahú šatňu a hnusné pivo (v bode 2 nás bolo viacej), ale ako fajne, keď nie som okolnosťami a hudbou nútená trsať, lebo ma to asi fakt nebaví, neviem či teraz, alebo celkovo, alebo som iba málo emancipovaná, well..
Áno a mám posratý počítač stále viac a viac, keďže toto už nespasil zjavne ani linux a keď budem mať nový, bude krásna noiseová performance umeleckého zoskupenia 50kg čistého hnevu, kde ho rozmlátim kladivom.
Kam som sa chcela dopracovať je cca to, že si tu odteraz budem písať proste hocičo sa mi chce, ideálne nejaké tipy na hudbu, knižky, stravovanie sa na úrovni za euro, život... alebo aj nie. A stále som v Berlíne, takže názov je v poho. Až na momenty, kedy v Berlíne nie som, vtedy som tam mysľou a mám tam fyzicky nahromadenú haldu sračiek.
Na záver ilustračné fotografie, ktoré som možno získala po pol hodine nonstop reštartovania kompu a pičovania, že ho roztrepem kladivom, možno nie. Much mystery. Ale ja som inač ako úplne peaceful človek a nebojte sa ma kritizovať, ja vám za to neprijebem.

Also, there might be content also in English at some point. Because I can.

 

hej a rozdávajú aj plátené taštičky zadara, pekný zvyk

 

top huňatý pes na S+U Gesundbrunnen

 

 najlepšia činnosť pri čakaní na nočák je čistenie mobilového foťáku od skurveného lepidla z týchto nádherných nálepiek, bonus ak máte predný aj zadný foťák

LISTENING TO RIGHT NOW: James Ferraro, keďže naňho zjavne pôjdem pozajtra

Tram EM 2016 aneb Európske majstrovstvá v jazde šalinou

Tak som sa ja minulý štvrtok dozvedela, že this is a thing. 

Udalosť bola propagovaná pomerne efektívne, všimla som si to na tabuli odjazdov, keď som ráno čakala na autobus. Samotná existencia tejto súťaže ma pobavila a bol by hriech si ju nechať ujsť.

Tak sme sa teda v toto aprílové sobotňajšie popoludnie odbicyklovali do vozovne Lichtenberg a prežili sme akčných pár hodín. 

(Majstrovstvá trvali celý deň a boli aj streamované na nete, nám sa však nechcelo skôr vstávať, samozrejme.)

 najprv sme to skúsili priamo v centre diania....

...potom sme zistili, že z obrazovky sa toho viac dozvieme

Nie, bohužiaľ sa nejednalo o žiadne rallye, ani jazdu na rýchlosť. Bola to krásna pokľudná súťaž pre rodinky s deťmi, starých divných chlapov, čo nemajú v sobotu čo na robote,  električkových nerdov a náhodných individuí. O to napínavejšia. Pochopiť disciplíny nám síce trvalo trošku pridlho, do atmosféry sme sa však dostali rýchlo.. s pokročilým pivom, a tak. Takže aby som ďalej nenaťahovala, videli sme brzdenie na semafóre na presnosť, zastavovanie na zastávke, vyhýbanie sa objektom na trati a vrcholom dňa bol brikový bowling. Áno, je to presne to, čo si myslíte. Bohužiaľ to nemám odfotené.

ktovie kde by s presnosťou prostredných dverí skončili Košice

Na naše sklamanie na majstrovstvách nebol jediný tým zo Slovenska a z ČR bola iba Praha a Ostrava. Budúci rok by to mali každopádne napraviť. Mám také tušenie inak, že vyhralo Lipsko. Ale keďže sme vlastne nevideli ani začiatok ani koniec, vlastne si nie som istá. Každopádne som si z tohto dňa mimo iné odniesla, že v Stuttgarte vám pravdepodobne zastavia mimo zastávky, v Krakove počas brzdenia preletíte cez pol šaliny a na Tenerife vás zrejme zrazia na semafore. Hneď sa človek cíti bezpečnejšie, keď je takto dobre zorientovaný.

hej a vedeli ste vôbec, že na Tenerife majú električky? lebo ja nie

aj v Birminghame a ešte takéto roztomilé ružové <3

Samozrejme pre fanúšikov histórie mhd bola aj sekcia tramvají v priebehu histórie, počnúc koňskou. V sekcii pohľadníc som si znovu musela dať osobný limit piatich a teraz mám konečne čo dať do toho prázdneho rámiku. čo sme doma našli. Áno, je to typ KT4D ČKD Praha z roku 1986 šinúca sa Marzahnom! (Opísala som to, nie, nepamatám si to, všetko je ok.)

koňská bohužiaľ bez koňa, takto do toho Weisensee asi nedôjde

zvoniace deti v kabíne vodiča ftw, infarkt level over 9000

autentické reklamy pre správne ženy s päťlitrovým pracím práškom v kabelke

staré časy

juuuj naša

berlínsky zvyk písať zastávky cez lomítko mal v minulosti ešte väčší říz

skladné tradičné štikátko

A samozrejme aby som nezabudla na úplne najpodstatnejšiu vec:

M4 Hackescher Markt!

Liepnitzsee

Dnes tu veľa intelektuálneho textu nebude, budú hlavne fotky. Výlet do lesa, ktorého sa zúčastňujú traja ľudia, čo sa poznajú dosť dlho, môže dosiahnuť iba určitý level intelektuálnosti a debata je zaujímavá najmä v situačnom kontexte. A vôbec, o čom sa ty rozprávaš s tými svojimi medzinárodnými kamarátmi?

Bernau je mesto, čo žije

Nepôjdeme viac do lesa? Čo keď nám nepôjde GPS. Myslíte, že tí čo tu postavili tú diaľnicu najprv preskúmali vplyv na životné prostredie? A čo tento slimák?

jééj aky pekny

Akého rodu je slimák? Veď hermafrodit. No hej, ale keď rozprávaš o slimákovi, tak je vždy nejakého rodu.

Keď ty stretneš môjho bývalého, tak sa určite stane niečo veľké, sa zrúti vesmír, abo čo. Chápeš, vyhrá niekto z nás lotériu, alebo.. alebo príde druhý holokaust. No, to asi skôr ten holokaust, čo?

Prečo tu je to učilište uprostred ničoho? No, keď bývaš v Bernau, je to pol hoďka na bajku. Čo za ľudia sa učia za automechanika uprostred lesa? Spartakiádny vrah tiež dochádzal na učilište ďaleko od Prahy, ale myslím, že to nebolo za automechanika. Koľkokrát ste už stretli v parku týpka, čo si honil? U nás v okolí jeden býval, mal 30cm penis. Videli ste dakedy 30cm penis? Hm môj bývalý nemá 30cm. Kebyže som chlap, tak by som chcela vedieť akého mám veľkého, veď teraz tiež viem aké mám veľké kozy. Njn, ale to je kvôli podprsenke. Hm asi hej, ale aj tak.

Aký je váš obľúbený strom? A kvet? Ja neviem aký je môj, asi tie fialové čo rastú na lúke. Jeej aha aké veľké huby na strome.

Je lepší stabilný vzťah, alebo dobrodružný? Veštica povedala mojej mame, že si vezmem niekoho z Madridu. Keď veštica neberie za svoje služby peniaze, je to znak toho, že má skutočné schopnosti? Zatiaľ sa jej veštby fakt plnili, povedala, že môj oco zmení prácu a fakt zmenil. A veď to ti môže hocikto povedať. Niee ale veď povedala presne že o dva roky a bolo to asi o dva roky.

Čo budeme robiť, keď sa tá loďka uvoľní a odplaví nás to? To budeme asi dosť v riti, čo?

Jeej aha žaba. Nie, dve!

Čo normálne jedia kačky? Keď jej hodím chleba, neumrie z toho?

Zbavte ma už toho jedla, doniesla som strašne veľa. Škrupiny od vajec sú bio a rozložia sa, nie? Ten ujo je asi tiež hladný. Ako sa povie po nemecky "ponúknite sa"?

Toto počasie je síce nahovno ale fotky potom vyzerajú viac umelecky. Pripadám si jak turista, že všetko fotím.
Hlavne do tej vody nespadni, lebo ja tam za tebou skákať určite nebudem, na to je príliš zima.

Jak robíš paradajkovú polievku? Normálne, len zahusťujem mrkvou a teraz som nejak moc zahustila a už to neni moc polievka. Neviem, čo s tým, už teraz toho je veľa, keď to rozriedim, budem to jesť ešte sto rokov.

Tu ľudia normálne bývajú? Čo za ľudia tu bývajú? Hah, Brandenburg má autoznačku BAR, aj ja chcem mať v aute bar. Jeej veverička! Prečo zdrháš, ty debilná veverička.

OMG TO JE ÚŽASNÝ DOM prečo má pokosený trávnik, keď je komplet rozpadnutý??

na čo je tá obdĺžniková murovaná vec? to bolo na vodu pre kone, abo čo?

Mali ste niekedy zo školy výlet na farmu? My sme boli v továrni na kolu. U nás na škole zabíjajú králiky v plynovej komore.Vedeli by ste zabiť králika? Moja babka uznáva zvieratá iba na jedlo.

Boha vezmite si dakto už tie moje vajíčka, ja ich domov neponesiem. Keď majú vajíčka dve žĺtka, je to bio?

#nowyouknow

P.S.: fun fact: # sa po španielsky nazýva "vankúšik"

Berlin kostenlos

V túto depresívnu postvolebnú nedeľu som sa rozhodla zlepšiť si náladu zamyslením sa nad tým, že ľudia niekedy môžu byť aj celkom fajn.

Tým nemyslím iba svojich kamarátov, ktorým často vyžieram chladničky, ale aj úplne náhodných jedincov a aktivity, s ktorými som mala tú čest sa stretnúť.

Disclaimer: toto nie je chvastanie, iba snaha o trochu pozitívnej energie.

Veci, ktoré som získala zdarma odkedy som v Berlíne:

Pomoc s byrokraciou

Počas dvoch zatiaľ najväčších kríz z Finanzamtu mi pomohli dvaja úplne náhodní ľudia z FB. Zadarmo. 

Helena je masérka zo Španielska a dobrovoľníčí v Lichtenbergu v centre pre pomoc s administrativou. Prišla som ku nej do bytu pri Hallesches Tor, usadila ma v obývačke a za 10 minút mi vyplnila formulár, nad ktorým by som sama strávila 3 hodiny. Ešte sme si spoločne posťažovali nad rýchlosťou inštalácie internetu v jej novom byte (s parádnym výhľadom mimochodom).

Dorit je účtovníčka a pracuje v americkej firme ako odborník na finančné záležitosti v Nemecku. V tejto oblasti sa pohybuje podľa vlastných slov už viac ako 20 rokov. Stretli sme sa na stanici v Spandau a ona mi v priebehu pol hodiny vyplnila papier spolu s vysvetlením čo kde ako a prečo píše. Pozvala som ju na horúcu čokoládu, lebo mi to bolo už trošku blbé.

mrazivé počasíčko pri Hallesches Tor

Ananás

Na trhu na Maybachufer často vyhadzujú ovocie, čo nepredajú. Teda, skôr než vyhadzujú ho vyložia na kopu a ľudia si poberú čo chcú. Takto sme došli k obrovskému ananásu v najlepšom období svojho ovocného života, keď ho treba presne v tej sekunde zjesť. To sme aj spravili a bol to najlepší ananás ever.

ilustračná fotka by Paľo, keď ma bol minulý rok v lete pozrieť. Maybachufer.

Nástenka

Došla som k záveru, že si potrebujem lepšie zorganizovať život a začnem lístočkami na nástenke. Ups, nemám nástenku. Napísala som teda na Free Your Stuff Berlin, či niekto nemá. Nasledovala dobrodružná cesta do Moabitu, kde som získala svoju novú, gigantickú nástenku, ktorú som následne doma musela prepíliť na polku, aby som si ju vôbec mohla dať na stenu. Ak niekto chce polku nástenky, ešte stále ju mám.

Čím ešte ma táto cesta obohatila: v Moabite existuje bankomat, ktorý neberie MasterCard, Maestro ani Visa karty.

ďalšia ilustračná foto z endbahnhof.tumblr.com, zastávka na ktorej som vystupovala!

Rastliny

Nehovoriac o Waelových sukulentoch, ktoré sa mi rozmnožili tak, že mi zaberajú celú jednu parapetu, z Free Your Stuff Berlin som raz získala banánovník. Bohužiaľ nezvládol môj týždňový odchod na SR a už sa mi ho nepodarilo oživiť. RIP banánovník.

bejby sukulentíky

Viac jedla!

Týmto dávam do pozornosti Foodsharing. Vhodné obzvlášť pre ľudí, čo im vadí koľko jedla sa vyhadzuje. Takto si ho môžte zobrať vy! Alebo teda cnostne odniesť bezdomovcom, prípadne menej cnostne pankáčom. Zatiaľ som sa tomu moc seriózne nevenovala, napriek tomu sme sa s Lucií dostali k celkom veľkému množstvu jedla.

Môj zoznam jedla zdarma: veľké množstvo pizze, šalát, pikantná ázijská hubovo-mäsová zmes, mäso na kebab, cuketové placky, grilovaná cuketa a grilovaný baklažán, kuracie krídelka

Koľko z toho bolo obedov: v kombinácii s inými vecami (ryža atď.) tak 10.

Kniha

V Prenzlauer Bergu neďaleko S Prenzlauer Allee sa nachádza Knihostrom a.k.a. Bücherbaum. Je to vlastne taká verejná kváziknižnica, kde si človek vezme čo chce a nechá čo chce. Ja som si vzala sprievodcu po kempovaní v Poľsku zo 70. rokov.

Veci, ktoré sú zdarma, ale ešte som ich neočekovala sama:

Schenkflohmarkt

Celkom pekný nápad, zaujímalo by ma, ako to funguje. Myslím, že zatiaľ primárne vďaka komunitnému princípu. Aspoň teda ten v Pankowe. Je raz do mesiaca, február som už nestihla, marec by nebol zlý.

Hodiny nemčiny

Okrem rôznych meetupových skupín existujú aj občasné dobrovoľnícke kurzy v Neuköllne, ktoré sú na princípe Spende, aneb zaplať koľko uznáš za vhodné. Takto ostatne v Berlíne funguje celkom dosť vecí. Bohužiaľ nepamätám si konkrétnejšie info, spýtam sa Antonie, keď sa vráti z Jordánu.

VoKü

Pankáči sú super. Okrem toho, že organizujú kopu akcií zdarma a keď to náhodou nie je zdarma, tak je to za smiešne peniaze (vrátane alkoholu a jedla: naposledy wrap za 1.50), angažujú sa aj vo VoKü - Volksküche, čo je priamo prepojené s už spomínaným foodsharingom. Znovu za Spende.

Na záverečné potešenie ňuňu farbičky Finanzamtu Reinickendorf. Nezúfajte, sú na svete stále aj dobré veci, ako napríklad tieto psychedelické vzory na stenách, čo návštevníkom vypaľujú oči.

Oslavná nedeľa aneb Berlin sagt Danke! za pomoc zlým neprispôsobivým utečencom. Filharmónia & Zitadelle.

Ďalšia akčná nedeľa. Zatiaľ čo u nás na uvedomelom Slovensku (a v uvedomelej Českej republike) sa rieši ako vymyslieť čo najväčší hoax o tých čiernych sviniach, čo ohrozujú tradičné kresťanské hodnoty, nikdy sa neprispôsobujú a sú proste iní, v Berlíne.. bol dnes "deň vďačnosti", kedy Berlín ako mesto ďakuje všetkým obyvateľom za pomoc utečencom.

V praxi to vyzeralo asi tak, že väčšina múzeí bola zdarma, všetky plavárne mali limitovaný počet lístkov zdarma, organizovali sa spešl podujatia a tak nejak celkovo sa užívalo. V niektorých inštitúciach požadovali Anmeldung ako dôkaz toho, že človek býva v Berlíne (keďže toto bola akcia "mesto ľuďom"), ale vo väčšine sa neobťažovali ani s tým.

Napríklad pravidelný obedňajší koncert zdarma vo filharmónii bol tentokrát presunutý z utorka na nedeľu.

 

Ujo pri príhovore skonštatoval, že pri takejto hojnej účasti by to v nedeľu mali organizovať častejšie. Teda častejšie organizovať koncerty zdarma, aby prišlo viac ľudí na kultúru zdarma. Tiež v príhovore odporučil, že sa máme staviť v Tierparku, že tam bol doobeda a je tam nové sloníča a je hrozne cute. Vyjadril sa aj k tomu, že ho teší, že toľko ľudí pomáha a že dúfa, že u nás bude utečencom dobre a niektorí tu možno nájdu novú vlasť a tak. My sme si zatiaľ sediac na zemi v dave ľudí pili kafíčko a študovali program.

ujo má príhovor

Koncert trval približne hoďku a po koncerte bolo možné v bufete zakúpiť obed, to sme nevyužili a presunuli sme sa ďalej, do Zitadelle Spandau, čo bolo takisto jedno z miest, čo dnes boli otvorené zadara. A človek si len tak do Spandau nezájde, nie. I keď sa to vyplatí, minimálne kvôli psychedelickým zastávkam na U7.

viac na endbahnhof.tumblr.com! toto ale samozrejme nie je zastávka Zitadelle, tá bohužiaľ nie je dosť psychedelická


vlez

V Zitadelle sa organizujú aj koncerty na nádvorí, samozrejme nie len tak nejaké, mala tam koncert napríklad Björk. How cool is that.

Okrem prechádzky po nádvorí, streche a výhľadu z veže (na krásny priemyselný park Siemensdamm, Ikeu Spandau, Fernsehturm v diaľke a nejaké random domy z Altstadt Spandau) je tu aj múzeum. Tam sme sa napríklad dozvedeli, že niekde na okraji medzi priemyselnými parkami Stresow a Ruhleben je pôvodné opevnenie Altstadt Spandau, že počas vojny tu nacisti vyrábali chemické zbrane a že v okolí žije veľa zvieratiek, variabilita bola demonštrovaná vypchatými exemplármi vo vitríne. Mali aj sekciu štýlových pokrývok hlavy.

moja nová party hat


metal


I heard you like houses, so I put a house on your house


sme stále na streche, kde sa rozhodli pochovať nejakých ujov a vysadiť k tomu stromčeky


v jednej z miestností bola výstava nejakého uja, čo maľuje psychedelické obrazy diaľničných obchvatov...


... a stavenísk. Väčšina z nich nebola nič moc, ale je dobré, že ujo má koncept.

Výstava vzbudila búrlivú diskusiu o staveniskách a premenách Berlína a po tom, ako som spomenula kauzu s bytmi na Tempelhofe sa Paty a Antonia začali vadiť celú cestu na zastávku, ukážkovo reprezentujúc obe strany konfliktu. Po tom, čo som im zospoilovala ako to dopadlo prestali.

Na záver sme skončili na tureckom čaji, tureckom cheesecaku, chlebe s maslom a káve v tureckej raňajkárni pri Mehringdamm. Namiesto fotenia sme to však radšej zjedli a vypili.

IN CONCLUSION: Aj takto sa dá. Bez kriku si dať kávičku a turecký cheesecake. Vypočuť hudbu. Zaplávať si. Rozplývať sa nad sloníčaťom. Bez výblitkov na adresu ľudí, o ktorých nič nevieme a šírenia poplašných správ. Bez senzácie-chtivých bulvárnych článkov. Ako normálni civilizovaní ľudia.