Bürgeramt

Tentokrát bohužiaľ bez fotiek, lebo som nemala možnosť dokumentácie a zabudla som a tak nejako.

Utorok, 16.9.2014

Dlhoočakávané dobrodružstvo registrácie adresy na úrade sa nenávratne blížilo a na jazykovom kurze v triede sa diskusia čoraz častejšie zvrtla na túto tému. Príchody ostatných spolužiakov z tejto jamy levovej boli vždy nasledované hŕbou otázok a strašidelných príbehov o bosorkách za prepážkou a 1000+1 nocí dlhom čakaní. Najbližšie voľné termíny boli až v polke októbra a to už bolo príliš neskoro. Konečne sme sa teda rozhodli, že ideme na to a vstávame ráno o šiestej, aby sme tam došli na siedmu a nestrávili tam celý deň, ale len polku.

Večer počas sedenia pri kompe som smutne rozmýšľala, ze budem musiet skoro vstávať a snažila som sa prísť na spôsob ako sa tomu vyhnúť. V tom ma napadla spásonosná myšlienka! Registrácia predmetov na anglistike! Začala som teda refreshovať stránku. A termíny sa skutočne zjavovali, ale klikala som príliš pomaly. Povedala som Elif nech ide na to a tiež refreshuje. Medzitým sa mi kompletne zrútil internet a už mi nenačítalo vôbec nič. Elif sa medzitým ale podarilo nám OBOM zarezervovať termín, mne na stredu na Lichtenberg 4 a sebe na štvrtok na Lichtenberg 1. Oslávili sme to čajom u nej v kuchyni. Následne som napísala správu Francoisovi a Nine, ktorí sa tiež chystali ráno, nech to radšej tiež skúsia takto, avšak neúspešne, už to neprečítali. Neskôr som sa však dozvedela, že čakali v Neuköllne iba 2 hodiny a následne sa vykašľali na školu a išli domov.

Streda, 17.9.2014

Večer pred dlhoočakávaným termínom som rozmýšľala čo s formulárom. Mám si ho vytlačiť, budú ho tam mať? Bude tam po anglicky alebo po nemecky? Trynitie mi nakoniec poslala anglický preklad formuláru so značením ktoré kolonky vyplniť a ktoré nie a úprimne, keby som ho nemala, tak by som bola ešte viac spletená ako som bola. Formulár som si nakoniec nevytlačila a iba som si hodila do mobilu ten preklad.

Dojdem na úrad. Boli tam asi dvaja ludia okrem mna + teta na infostánku. Na otázku, či vie po anglicky zareagovala Ich verstehe nicht. Pokus číslo jedna teda zlyhal. Dostala som od nej formulár a s pomocou prekladu v mobile som ho vyplnila. Teta mi povedala kam mám ísť a potom vypísali na tabuli moje číslo, tak som išla.

Došla som do kanclu a pozerám kde je voľné. Mierim k prvej tete vpravo. S malou dušičkou sa pýtam Do you speak English? a teta že ne. Podávam jej teda formulár a pas a zmluvu a rozmýšľam čo do riti budem robiť keď jej nebudem rozumieť, že to bude trápne atď. Teta si ťuká do počítača. Následne mi ukazuje ktoré kolonky som zabudla vyplniť a čo tam napísať. Som tak mimo, že nechápem, čo myslí "dátumom príchodu". Následne sa ma pýta zákerné otázky ako Už ste niekedy bývali v Nemecku?, Ste slobodná alebo vydatá? a kladie mi nezmyselné pokyny ako Tu dole to podpíšte. Cítim sa a zrejme i pôsobím dojmom vyoranej myši. Tetuška je profesionálna a ak má zo mňa srandu, nedá to na sebe znať. Konečne sa vytasí s papierom a pečiatkou a podáva mi ho. Das ist alles?, prekvapene sa pýtam. Ja, genau!, odpovedá teta. Danke schön!, zhrabnem papier a utekám kade ľahšie.

Celkový čas čakania: 5 minút.

Celkový čas strávený dnu: 8 minút.

Ale teraz už fakt Ich bin ein Berliner, či čo.

P.S.: Po tom, čo sme v škole rozpovedali náš príbeh o refreshovaní sme spustili masovú reakciu a ďalším štyrom ľuďom sa takto podarilo rezervovať si termín. Dôsledky našich odvážnych činov trvajú až dodnes.

Deutsches Historisches Museum

Inšpirácia prichádza v nečakaných chvíľach a v očakávaných takisto, čiže teraz píšem, lebo mám 2 strany domácej na zajtra. Včerajší príspevok si vraj prečítalo 30 ludi, čo ma prekvapuje, keďže som nepredpokladala, že je to veľmi zaujímavé. Tiež mi bolo povedané, že mám písať s diakritikou, tak tu ju máte. *brrrrr* Hej a vraj to číta aj moja mama. Čau mami.
V rámci jazykového kurzu máme kultúrne-historický program a po minulotýždňovej prednáške o Berlíne vo filme, ktorej skoro nikto nerozumel, keďže bola v nemčine, sme dnes boli v Historickom múzeu. Polka z nás (vrátane mňa) rozmýšľala, či po minulotýždňovom debakli má zmysel riskovať ďalšiu nemčinu, ale nakoniec sme si povedali, že to skúsime. A bolo to zaujímavejšie, než som čakala.

mighty Germánia, ktorá v skutočnosti neútočí, ale bráni národ

Výklad bol nakoniec v nemčine tak ako sme sa aj obávali, ale teta bola zrejme oboznámená s našimi vedomosťami a rozprávala veľmi zrozumiteľne bez používania príliš odborných výrazov. Rozumela som jej väčšinu, ale to bolo zrejme z veľkej časti vďaka tomu, že som sa v podstate nič zásadne nové nedozvedela, lebo sme to všetko mali na dejepise na SŠ.

fancy turecké/arabské/byzantské šable na krájanie fancy tureckého/arabského/byzantského kebabu

Najviac ma na tom celom zaujímal výklad histórie, keďže historické predmety sú v podstate všade v strednej Európe rovnaké/podobné. Najväčšie zmeny ohľadne výkladu boli samozrejme v súvislosti s prvou a druhou svetovou vojnou a prezentáciou bojov. Zároveň sa mi ale veľmi na Nemcoch páči, že si v plnej sile dokážu priznať chybu. Ako však aj povedala spolužiačka, v ich prípade by to asi ani inak šlo dosť blbo. :D

historický pinball, alebo citujúc kamaráta "the best thing I've ever seen in a museum"

Ďalšie poznatky dnešného dňa:
- je to skvelý pocit, vedieť odpovedať na tetine otázky "Wissen Sie wer ist das?" a pod. vďaka vedomostiam z dejáku bez prečítania popisu
- je to menej skvelý pocit, keď na tie otázky vie odpovedať aj človek zo Sýrie, čo to v živote na dejáku nevidel (tak mi treba, že mám okolo seba prílš múdrych ľudí)
- Američania na dejáku skutočne Európu neberú, viz odpoveď kamošky na otázku čo brali z európskej druhej svetovej: "Hitler = bad guy"
- návšteva múzea je skvelou alternatívou k horúcemu počasiu, hlavne ak je to platené niekým iným
- historický nábytok by bol krásne využiteľný aj v súčasnosti, i keď o komodu by sme sa museli podeliť, keďže sme sa nevedeli dohodnúť kto si ju berie
- historická keramika je znovu trendy a mimoriadne sa hodí napríklad na popíjanie Club Maté
- pred návštevou múzea silno odporúčam najprv sa naobedovať

Studentenwohnung

Ako ste uz urcite mnohi poculi, byvanie v Berline sa vyznacuje bud vysokymi cenami v kuul hipsterskych stvrtiach, kde sa toho vela deje, alebo nizkymi cenami v socka stvrtiach, divnych stvrtiach, a v tzv. keli daleko. Ako prvy prispevok som sa rozhodla povedat nieco pekne o mojej momentalnej rezidencii, t.j. intrak na Allee der Kosmonauten.

Allee der Kosmonauten sa nachadza v Lichtenbergu, co splna kriterum nizkej ceny, sociek a socialistickej architektury, ktoru som zabudla spomenut. K tej sa este dostanem neskor, ked toho budem mat odfoteneho viac. Pred prichodom sem sa ku mne na tuto adresu dostalo niekolko reakcii, citujem „eastern European vibe“ a „ach so, hübsche Plattenbauten“, tak som celkom nevedela co cakat. Ukazalo sa, ze je tu nielen eastern European vibe, ale aj hübsche Plattenbauten a vyzera to tak trochu ako v KE na Terase, len budovy su ovela menej nahusto a je to viac v tzv. keli daleko. Ale inak fajn.

romantyczny zapad slnka a vyhlad na kopu strku


miestna fauna

Aby mi bola spravne demonstrovana nemecka organizovanost, po prichode v stredu poobede som cakala hodinu a pol na ubytovanie, kedze som prisla presne pocas pauzy, ked tu nikto nebol. Ono tu clovek celkovo nestretne az tolko vela ludi, v dvoch 5 poschodovych panelakoch s celkovo 10 vchodmi tu byva iba okolo 300 ludi a vacsina tu este ani nie je, kedze semester zacne az v oktobri. Izbu som schytala najmensiu, co mi maximalne vyhovuje, kedze je aj najlacnejsia. Je velka priblizne ako izba na Tvrdkach, akurat, ze je iba pre jedneho cloveka, lebo tak to v Nemecku evidentne funguje. O kupelku a kuchynu sa budem delit s dvoma dalsimi ludmi, ktori tu este nie su. Vsetko je krasne zrenovovane a takto velku kuchynu som naposledy mala na Kunzovej.
fotku neprikladam, lebo ti co ma poznaju vedia, ze zvyknem mat v izbe bordel, ktory nikoho nezaujima.
Dojem trosku kazi to, ze tu v okoli fakt nic schopne nie je, najblizsie potraviny a bankomat su 2 zastavky salinou. No, aspon tu mam park a ohradu s oveckami <3 data-blogger-escaped-br="">
Ev. Krankenhaus, o ktorej si nie som ista, ci je pouzivana, alebo co s nou, ale budovu ma peknu

Najblizsia zastavka Sbahnu je Friedrichsfelde Ost, co je myslim 4 zastavky za centralnym mestskym okruhom, mozem teda zacat pouzivat porekadlo „Kto neskoro chodi, asi byva daleko!“ Zatial sa mi vsak podarilo vsade prist s miernym predstihom, ale to moze byt tym, ze tu som iba chvilu a velmi to tu nepoznam. Tomuto velmi nepomaha fakt, ze na intraku nemame internet a kazdy si musi vybavit vlastny. Ja mam momentalne vdaka tureckym predavacom a osobnej prekladatelke Elif internet v mobile od Turkcell, na ktory si mozem pripojit aj komp. Je to vsak iba na mesiac a dovtedy musim pootravovat susedov, ci mi nedaju heslo od svojej wifi. Zatial na intraku poznam vsetkych studentskych tutorov (kedze som ich postupne vsetkych stretla v stredu), Elif a japonca z jazykoveho kurzu, ktoreho meno si nepamatam. Su tu aj nejake cesky, ale stretla som ich iba prvy den a to som bola prilis unavena na rozumnu komunikaciu, tak som sa k nim neozvala.
STAY TUNED FOR: dalsie vzrusujuce pribehy, ktore este iba nastanu ako napriklad
- registracia na urade
- zhananie karticky na pranie a nasledne hladanie pracky
- prva posta! hladanie schranky a pisanie mena na schranku
- eticke dilemy s triedenym odpadom vs. lenivostou