Ďalšia akčná nedeľa. Zatiaľ čo u nás na uvedomelom Slovensku (a v uvedomelej Českej republike) sa rieši ako vymyslieť čo najväčší hoax o tých čiernych sviniach, čo ohrozujú tradičné kresťanské hodnoty, nikdy sa neprispôsobujú a sú proste iní, v Berlíne.. bol dnes "deň vďačnosti", kedy Berlín ako mesto ďakuje všetkým obyvateľom za pomoc utečencom.
V praxi to vyzeralo asi tak, že väčšina múzeí bola zdarma, všetky plavárne mali limitovaný počet lístkov zdarma, organizovali sa spešl podujatia a tak nejak celkovo sa užívalo. V niektorých inštitúciach požadovali Anmeldung ako dôkaz toho, že človek býva v Berlíne (keďže toto bola akcia "mesto ľuďom"), ale vo väčšine sa neobťažovali ani s tým.
Napríklad pravidelný obedňajší koncert zdarma vo filharmónii bol tentokrát presunutý z utorka na nedeľu.
Ujo pri príhovore skonštatoval, že pri takejto hojnej účasti by to v nedeľu mali organizovať častejšie. Teda častejšie organizovať koncerty zdarma, aby prišlo viac ľudí na kultúru zdarma. Tiež v príhovore odporučil, že sa máme staviť v Tierparku, že tam bol doobeda a je tam nové sloníča a je hrozne cute. Vyjadril sa aj k tomu, že ho teší, že toľko ľudí pomáha a že dúfa, že u nás bude utečencom dobre a niektorí tu možno nájdu novú vlasť a tak. My sme si zatiaľ sediac na zemi v dave ľudí pili kafíčko a študovali program.
ujo má príhovor
Koncert trval približne hoďku a po koncerte bolo možné v bufete zakúpiť obed, to sme nevyužili a presunuli sme sa ďalej, do Zitadelle Spandau, čo bolo takisto jedno z miest, čo dnes boli otvorené zadara. A človek si len tak do Spandau nezájde, nie. I keď sa to vyplatí, minimálne kvôli psychedelickým zastávkam na U7.
viac na endbahnhof.tumblr.com! toto ale samozrejme nie je zastávka Zitadelle, tá bohužiaľ nie je dosť psychedelická
vlez
V Zitadelle sa organizujú aj koncerty na nádvorí, samozrejme nie len tak nejaké, mala tam koncert napríklad Björk. How cool is that.
Okrem prechádzky po nádvorí, streche a výhľadu z veže (na krásny priemyselný park Siemensdamm, Ikeu Spandau, Fernsehturm v diaľke a nejaké random domy z Altstadt Spandau) je tu aj múzeum. Tam sme sa napríklad dozvedeli, že niekde na okraji medzi priemyselnými parkami Stresow a Ruhleben je pôvodné opevnenie Altstadt Spandau, že počas vojny tu nacisti vyrábali chemické zbrane a že v okolí žije veľa zvieratiek, variabilita bola demonštrovaná vypchatými exemplármi vo vitríne. Mali aj sekciu štýlových pokrývok hlavy.
moja nová party hat
metal
I heard you like houses, so I put a house on your house
sme stále na streche, kde sa rozhodli pochovať nejakých ujov a vysadiť k tomu stromčeky
v jednej z miestností bola výstava nejakého uja, čo maľuje psychedelické obrazy diaľničných obchvatov...
... a stavenísk. Väčšina z nich nebola nič moc, ale je dobré, že ujo má koncept.
Výstava vzbudila búrlivú diskusiu o staveniskách a premenách Berlína a po tom, ako som spomenula kauzu s bytmi na Tempelhofe sa Paty a Antonia začali vadiť celú cestu na zastávku, ukážkovo reprezentujúc obe strany konfliktu. Po tom, čo som im zospoilovala ako to dopadlo prestali.
Na záver sme skončili na tureckom čaji, tureckom cheesecaku, chlebe s maslom a káve v tureckej raňajkárni pri Mehringdamm. Namiesto fotenia sme to však radšej zjedli a vypili.
IN CONCLUSION: Aj takto sa dá. Bez kriku si dať kávičku a turecký cheesecake. Vypočuť hudbu. Zaplávať si. Rozplývať sa nad sloníčaťom. Bez výblitkov na adresu ľudí, o ktorých nič nevieme a šírenia poplašných správ. Bez senzácie-chtivých bulvárnych článkov. Ako normálni civilizovaní ľudia.
