BVG, DB a MHD

Skratky, skratky, skratky.

Čo to som už o berlínskej MHD načrtla, ale dnešný štrajk Sbahnu vo mne vyvolal náhly popud napísať niečo dlhšie. Nebudem tu samozrejme vypisovať čo a ako funguje, lebo to si môže každý nájsť na nete a nikoho to nezaujíma. Berlínska MHD je samostatný mysteriózny organizmus a popravde sa ani až tak nedivím jedincom, ktorí jej pochopenie vzdali a radšej jazdia na bicykli. Cyklodoprava rulez. Ak ovšem nebývate ďaleko. Moje postrehy a úvahy za dobu, čo tu som (t.j. mesiac a pol):

Systém

- neviem aký je rozdiel medzi šalinami "M" a ostatnými. šaliny M sa volajú "metro", nie je to však metro, iba šalina, metro je "Ubahn". hm.

- človek všade vidí mapky Sbahnu, Ubahnu, šalín, ale kompletná mapka neexistuje. Väčšinou sa dá zohnať mapka Sbahnov a Ubahnov, tá však neobsahuje šaliny.

- v Ubahne sú všade mapky liniek Ubahn, na žiadnej však nie sú všetky. Tie sú iba na kompletnej mapke spolu s Sbahnom. Bez šalín.

- furt sa tu opravuje a štrajkuje. Obľúbená aktivita BVG je presúvanie nástupišť z ľavej strany na pravú a na inú koľaj. Warschauerstraße.

- odkedy tu som, boli v mojom okolí rozkopané 2 úseky šaliny, 1 Sbahn a 1 Ubahn. Som tu mesiac. 2x Sbahn štrajkoval. V Nemecku sa stále štrajkuje, avšak nikto nevie prečo.

- konečná zastávka napísaná na vozidle nemusí byť vždy pravdivá. Niekedy sa počas jazdy zmení číslo šaliny, niekedy Sbahn znenazdajky zastaví a zahlási, že je konečná.

Lístky & revízori

- v autobuse treba vždy pri vstupe ukazovať lístok. Teda, vždy keď človek ide cez predné dvere, ak ide cez zadné a vodič si to nevšimne, je mu to jedno. Semesterticket má nepraktický formát veľkosti A6 a zásadne je vždy na spodku tašky.

- revízorov je všade jak nasrané. Môj denný rekord skontrolovania lístku bol 3x. Revízori väčšinou vyzerajú ako bezdomovci alebo socky. Najprv som myslela, že je to maskovanie, potom Martina na túto poznámku zareagovala "oh I hope I'll finally find a job, you know, people who can't find jobs, after some time they have to do these things...".. a tak. Síce mi predstava, že ju stretnem v Sbahne ako mi kontroluje lístok prišla vtipná, nakoniec robotu naštastie zohnala.

Zastávky

- všade sa je, pije a fajčí. Tam, kde to nie je dovolené sa tiež je, pije a fajčí. Aj vo vagóne, keď to náhodou nikto nerieši, čo je skoro vždy.

- ako už možno zjavne vyplynulo z mojich textov, prípadne ste to tak nejak vytušili, ľudia v Berlíne neriešia. Nič. Je im jedno čo má človek na sebe, ako vyzerá, čo robí, čo sa deje na ulici, dokým sa to bytostne netýka ich existencie. Takisto neriešia pravidlo najprv sa vystupuje, potom nastupuje. Človek si cestu von musí prebiť, tvrdá škola života.

- aby uľahčili život cestujúcim, zastávky na rohu dvoch ulíc obsahujú názvy oboch, aby človek FAKT vedel KDE PRESNE JE. V praxi to vyzerá asi tak, že napríklad s názvom približne Landsberger Allee/?? sú 3 zastávky, ktoré väčšinou prehliadač zobrazuje ako Landsberger Allee/..., keďže názov je dlhý. Potom je samozrejme ešte zastávka S Landsberger Allee, ktorá je tiež na Landsberger Allee. Je to dlhá ulica.

- moje obľúbené zastávky sú tie, čo sa volajú takmer rovnako, ale nie tak celkom. Vlastne, všeobecne obľúbené zastávky. Niekedy to nie je problém, ak náhodou nie sú ďaleko od seba, to však človek nemôže vedieť dopredu. Zopár príkladov: Neukölln vs. Rathaus Neukölln, Hermannplatz vs. Hermannstraße, Kurfürsterstraße vs. Kurfürsterdamm, Nöldnerplatz vs. Nollendorferplatz (napísala som to vôbec správne??), Rosa-Luxembourg-Platz vs. Rosenthalerplatz. Westkreuz vs. Westend, moje obľúbené Friedrichsfelde vs. Friedrichsfelde Ost, k tomu rovno do komba Friedrichstraße a keď som sa minule dozvedela o existencii zastávky Lichterfelde Ost, ktorej názov je kombináciou už spomenutých zastávok a zastávky Lichtenberg, povedala som si, že ďalej sa už nedá. I keď vlastne, zabudla som na Tierpark vs. Tiergarten.... čo je samozrejme niečo úplne iné ako Zoologischer Garten, koho vôbec zaujímajú drobné sémantické rozdiely.

-na zastávkach sa vystupuje vľavo. Alebo vpravo. Alebo dnes vľavo a zajtra vpravo. Ujo to vždy zahlási pred zastávkou. Niekedy na zastávke. Niekedy až ked sa otvoria dvere.

- prestupné zastávky sú zaujímavým zážitkom. Obzvlášť tie veľké, ako napríklad Alexanderplatz. Odporúčam prestup z S5/7/75 na U2, zahŕňa presun cez 3 poschodia a na opačnú stranu námestia. Veľkého námestia. A že človek používaním MHD zlenivie...

Prenzlauer Berg

Nie, nebude to o hipsteroch. Áno, všetci vieme, že Prenzlauer Berg je gentrifikovaný, je tam kvadrilión dizajnérskych obchodov, bio kaviarní, bio supermarketov, kuul a hip, všetci majú bicykel a milión peňazí, lebo byty sú drahé. To je ale nuda, to máme aj v Brne. (lol)

Dnes som si kúpila knižku, 100 Favourite Places. Je to síce sprievodca, ale neobsahuje žiadne notoricky známe turistické miesta, namiesto toho tam človek nájde 100 iných menej známych miest po celom Berlíne, kaviarne, parky, múzeá a pod. a samozrejme o to zaujímavejšie. Stojí 15E a odporúčam.

Mala som chuť ísť do Prenzlauer Bergu a v knižke boli hneď 2 miesta, ktoré neboli ďaleko od seba a taktiež mi padli do dnešnej nálady a počasia. (Počasie celkom sivé, neskôr začalo pršať).

Tak, ako som už spomínala, šla som do Prenzlauer Bergu, videla som aj hipsterov aj dizajnérske obchody, ale nefotila som ich. Odfotila som psa.

bol zlatý

Každopádne som v jednom z dizajnérskych obchodov videla pekné gate. Stáli 130E. Haha.

Prvý bod bola Wasserturm Prenzlauer Berg. Knižka vraví, že to bola najstaršia vodná veža v Nemecku postavená v roku 1875, náckovia za vojny spravili z okolia prvý koncentrák (lebo to je asi jediné čo robili, hm), Hitler tam mal tiež nejaké čistky a teraz je z Wasserturm bytovka a naokolo sú detské ihriská. Lebo tak to funguje v Prenzlauer Bergu. Detské ihriská, rodinky s deťmi. Gentrifikácia.

Napriek tomu, že nie som schopná si nastaviť foťák v mobile sa mi podarilo spraviť vcelku luxusnú fotku. Na moje pomery.

teda mne sa páči. a kľudne by som tam bývala

Pokračujúc rovno som prišla na zastávku šaliny a zistila som, že som tam už raz bola! Neďaleko odtiaľ býva Francois (ako že 2 ulice) a je to tam všetko veľmi hip. Ok teda, pokračujem ďalej.

Tri zastávky ďalej, stále Prenzlauer Berg. Vyliezla som zo šaliny a mierim k parku. Z ničoho nič toto:

planetárium.. a je to veľká sivá guľa. kvalita mojich fotiek prispieva k postsoc. depresívnej atmosfére, I like it!

Park bola druhá zastávka, Ernst-Thälmann-Park. Knižka vraví, že to tam nie je ešte až tak gentrifikované. Podľa mňa super. Šťastní rodičia s hordou detí všade, ale to nijak nemohlo skaziť moju postsoc. melancholickú náladu, ktorej okrem počasia pomáhali aj skvosty v okolí.

veľmi kvalitná fotografia Andrea, vyznamenávaš sa. detské ihrisko!

Pokračovala som ďalej v dobrej melancholickej nálade a zrazu na mna vyskočily tieto dva krásne paneláky!


och! sivé, skoro ako doma. no vlastne nie, doma sú ružovo-žlto-zeleno-oranžové, lebo sme civilizovaní ako na západe.

A stále sme v Prenzlauer Bergu, stále rodinky s deťmi a drahé nájmy. Asi teda, neviem koľko tam stojí byt v paneláku, ale určite tam bude skvelý výhľad a lokalita super. Narozdiel od Lichtenbergu, v tzv. keli ďaleko.

Okolie parku sa každopádne prejavilo ako typické panelákové sídlisko, bez prítomnosti ružovej či žltej farby, avšak za hojnej prítomnosti stromov, trávnatých plôch a útulných miest v soc. štýle typu "chceme to mať zelené, ale betón je v móde, tak tam radšej dajme betón aj zeleň".

fontána skoro ako na Terase, už len plastika chýba

Každopádne panelákom samotným sa budem venovať niekedy inokedy, tentokrát už iba dodám krásnu čerešničku na tortu, ktorá na mňa vyskočila pri východe z parku a kvôli ktorej som tam aj išla.

Ernst Thälmann himself, komunistický budovateľ a člen KPD. sehr schön

Nabudúce fotím lepšie, fakt.

Was passiert..

Tak som zas späť, posledné 2 týždne som nemala vôbec na nič čas, doma som iba spala a to ani neviem, čo som vlastne robila. I keď, varenie, prezentácia, učenie na test, "učenie na test", socializácia a vybavovanie školských vecí celkom zaberá čas. Chcela som pôvodne spraviť príspevok o jedle, keďže to je tak hlavná aktivita čo tu robíme, ale na to je asi este času dosť, toto bude teda iba také zhrnutie udalostí a postrehov za posledné 2 týždne.. s fotkami od rôznych zdrojov s lepšími foťákmi ako mám ja na mobile.

Chronologicky to asi nezvládam, ale to je ostatne aj tak každému jedno, že..

- som konečne oficiálnym študentom HU! po haldách administratívnych blbostí a zbytočných informácií som tým nakoniec strávila asi pol hodku, ďakovala Európskej únii, Ježišovi a priala si svetový mier. žiadne zakladanie nemeckého účtu (Češi, Američania), žiadne platenie za poistenie (Elif), žiadna nutnosť doniesť 250000 papierov a zohnať si špeciálneho pracovníka na registráciu (Wael). mám len svoju modrú kartičku poistenca a farebný občiansky s fotkou, kde vyzerám ako milá pani učiteľka a všetci sú v poho. aaach

- je tu fakt KVANTUM revízorov. ich maskovacie spôsoby ma fascinujú. zatiaľ u mňa vedie asi bezďák a partyman.

- minulý piatok sme boli na loďke po Spree a Landwehrkanal, celú dobu mrholilo a moj zimný kabát ma spasil. bol to veľmi edukatívny čas, ktorý skončil zoznamom arabských nadávok v mojom zápisníku a štyrmi ľudmi plačúcimi od smiechu. dôležité: na loďke je zlý signál internetu v mobile

moja vlasová identita na loďke

- minulú nedeľu som sa socializovala so spolubývajúcimi a musela skoro celý deň rozprávať po nemecky. následne na to som šla s Ninou na blšák pri Warschauerstrasse. mimo iné sme tam našli krabicu s vyhodenými listami a pohľadnicami, väčšina z nich bola adresovaná Klausovi. rozmýšľali sme, že pôjdeme za Klausom a vynadáme mu, že také veci vyhadzuje. nakoniec sme šli iba na kávu.

aby ste správne rozumeli, "blšák" je tu tiež iba pseudonymom pre jedlové orgie


fucking Klaus

- najviac skloňované a zjavne najdôležitejšie nemecké slová u nás na "byte" sú Lichtschalter a Steckdosen, keďže sme tu mali minulý týždeň opravy, robotníci nám na chodbe odstránili Lichschalter a máme teraz automatické svetlo. jeho automatickosť spočíva v tom, že svieti nonstop odkedy ho nainštalovali.

- názov ZOB je ešte vtipnejší pre Arabov ako pre nás

- ak som s mojou znalosťou 5 a pol húb na Slovensku a v Čechách za ignoranta, tu som hubový expert

- konečne mám fotku mývalov!! teda, jedného

dôkaz!!

- v Berlíne sa zjavne babrú v doprave ešte radšej ako v Brne. počet rozkopaných tratí v mojom okolí tento víkend: 2x šalina, 1x Sbahn, 1x Ubahn. cestovanie po meste pripomína mínové pole, keďže po štvrtkovej skúsenosti s náhradnou dopravou (ktorá išla o 20 minút dlhšie ako by som išla normálne) sa jej chcem oblúkom vyhnúť. BVG.de tomu absolútne nerozumie a naďalej mi odporúča trasy s náhradnou dopravou a naivne optimistickými časmi

- ktorýmkoľvek smerom sa človek vyberie narazí na niečo skvelé. bývam v keli ďaleko a pri intráku mám úplne parádny park. s informačnými tabuľami, priemyselnými strojmi, lúkou a ďalším druhom ovečiek, tieto sú sivé.

- zistila som, že nikto z mojich kamarátov nikdy nerobil gaštanové figúrky!! O_o asi je to cultural thing

- dostala som sukulent

môj sukulent na pravej strane a Trynitin na ľavej #succulent

Bürgeramt

Tentokrát bohužiaľ bez fotiek, lebo som nemala možnosť dokumentácie a zabudla som a tak nejako.

Utorok, 16.9.2014

Dlhoočakávané dobrodružstvo registrácie adresy na úrade sa nenávratne blížilo a na jazykovom kurze v triede sa diskusia čoraz častejšie zvrtla na túto tému. Príchody ostatných spolužiakov z tejto jamy levovej boli vždy nasledované hŕbou otázok a strašidelných príbehov o bosorkách za prepážkou a 1000+1 nocí dlhom čakaní. Najbližšie voľné termíny boli až v polke októbra a to už bolo príliš neskoro. Konečne sme sa teda rozhodli, že ideme na to a vstávame ráno o šiestej, aby sme tam došli na siedmu a nestrávili tam celý deň, ale len polku.

Večer počas sedenia pri kompe som smutne rozmýšľala, ze budem musiet skoro vstávať a snažila som sa prísť na spôsob ako sa tomu vyhnúť. V tom ma napadla spásonosná myšlienka! Registrácia predmetov na anglistike! Začala som teda refreshovať stránku. A termíny sa skutočne zjavovali, ale klikala som príliš pomaly. Povedala som Elif nech ide na to a tiež refreshuje. Medzitým sa mi kompletne zrútil internet a už mi nenačítalo vôbec nič. Elif sa medzitým ale podarilo nám OBOM zarezervovať termín, mne na stredu na Lichtenberg 4 a sebe na štvrtok na Lichtenberg 1. Oslávili sme to čajom u nej v kuchyni. Následne som napísala správu Francoisovi a Nine, ktorí sa tiež chystali ráno, nech to radšej tiež skúsia takto, avšak neúspešne, už to neprečítali. Neskôr som sa však dozvedela, že čakali v Neuköllne iba 2 hodiny a následne sa vykašľali na školu a išli domov.

Streda, 17.9.2014

Večer pred dlhoočakávaným termínom som rozmýšľala čo s formulárom. Mám si ho vytlačiť, budú ho tam mať? Bude tam po anglicky alebo po nemecky? Trynitie mi nakoniec poslala anglický preklad formuláru so značením ktoré kolonky vyplniť a ktoré nie a úprimne, keby som ho nemala, tak by som bola ešte viac spletená ako som bola. Formulár som si nakoniec nevytlačila a iba som si hodila do mobilu ten preklad.

Dojdem na úrad. Boli tam asi dvaja ludia okrem mna + teta na infostánku. Na otázku, či vie po anglicky zareagovala Ich verstehe nicht. Pokus číslo jedna teda zlyhal. Dostala som od nej formulár a s pomocou prekladu v mobile som ho vyplnila. Teta mi povedala kam mám ísť a potom vypísali na tabuli moje číslo, tak som išla.

Došla som do kanclu a pozerám kde je voľné. Mierim k prvej tete vpravo. S malou dušičkou sa pýtam Do you speak English? a teta že ne. Podávam jej teda formulár a pas a zmluvu a rozmýšľam čo do riti budem robiť keď jej nebudem rozumieť, že to bude trápne atď. Teta si ťuká do počítača. Následne mi ukazuje ktoré kolonky som zabudla vyplniť a čo tam napísať. Som tak mimo, že nechápem, čo myslí "dátumom príchodu". Následne sa ma pýta zákerné otázky ako Už ste niekedy bývali v Nemecku?, Ste slobodná alebo vydatá? a kladie mi nezmyselné pokyny ako Tu dole to podpíšte. Cítim sa a zrejme i pôsobím dojmom vyoranej myši. Tetuška je profesionálna a ak má zo mňa srandu, nedá to na sebe znať. Konečne sa vytasí s papierom a pečiatkou a podáva mi ho. Das ist alles?, prekvapene sa pýtam. Ja, genau!, odpovedá teta. Danke schön!, zhrabnem papier a utekám kade ľahšie.

Celkový čas čakania: 5 minút.

Celkový čas strávený dnu: 8 minút.

Ale teraz už fakt Ich bin ein Berliner, či čo.

P.S.: Po tom, čo sme v škole rozpovedali náš príbeh o refreshovaní sme spustili masovú reakciu a ďalším štyrom ľuďom sa takto podarilo rezervovať si termín. Dôsledky našich odvážnych činov trvajú až dodnes.

Deutsches Historisches Museum

Inšpirácia prichádza v nečakaných chvíľach a v očakávaných takisto, čiže teraz píšem, lebo mám 2 strany domácej na zajtra. Včerajší príspevok si vraj prečítalo 30 ludi, čo ma prekvapuje, keďže som nepredpokladala, že je to veľmi zaujímavé. Tiež mi bolo povedané, že mám písať s diakritikou, tak tu ju máte. *brrrrr* Hej a vraj to číta aj moja mama. Čau mami.
V rámci jazykového kurzu máme kultúrne-historický program a po minulotýždňovej prednáške o Berlíne vo filme, ktorej skoro nikto nerozumel, keďže bola v nemčine, sme dnes boli v Historickom múzeu. Polka z nás (vrátane mňa) rozmýšľala, či po minulotýždňovom debakli má zmysel riskovať ďalšiu nemčinu, ale nakoniec sme si povedali, že to skúsime. A bolo to zaujímavejšie, než som čakala.

mighty Germánia, ktorá v skutočnosti neútočí, ale bráni národ

Výklad bol nakoniec v nemčine tak ako sme sa aj obávali, ale teta bola zrejme oboznámená s našimi vedomosťami a rozprávala veľmi zrozumiteľne bez používania príliš odborných výrazov. Rozumela som jej väčšinu, ale to bolo zrejme z veľkej časti vďaka tomu, že som sa v podstate nič zásadne nové nedozvedela, lebo sme to všetko mali na dejepise na SŠ.

fancy turecké/arabské/byzantské šable na krájanie fancy tureckého/arabského/byzantského kebabu

Najviac ma na tom celom zaujímal výklad histórie, keďže historické predmety sú v podstate všade v strednej Európe rovnaké/podobné. Najväčšie zmeny ohľadne výkladu boli samozrejme v súvislosti s prvou a druhou svetovou vojnou a prezentáciou bojov. Zároveň sa mi ale veľmi na Nemcoch páči, že si v plnej sile dokážu priznať chybu. Ako však aj povedala spolužiačka, v ich prípade by to asi ani inak šlo dosť blbo. :D

historický pinball, alebo citujúc kamaráta "the best thing I've ever seen in a museum"

Ďalšie poznatky dnešného dňa:
- je to skvelý pocit, vedieť odpovedať na tetine otázky "Wissen Sie wer ist das?" a pod. vďaka vedomostiam z dejáku bez prečítania popisu
- je to menej skvelý pocit, keď na tie otázky vie odpovedať aj človek zo Sýrie, čo to v živote na dejáku nevidel (tak mi treba, že mám okolo seba prílš múdrych ľudí)
- Američania na dejáku skutočne Európu neberú, viz odpoveď kamošky na otázku čo brali z európskej druhej svetovej: "Hitler = bad guy"
- návšteva múzea je skvelou alternatívou k horúcemu počasiu, hlavne ak je to platené niekým iným
- historický nábytok by bol krásne využiteľný aj v súčasnosti, i keď o komodu by sme sa museli podeliť, keďže sme sa nevedeli dohodnúť kto si ju berie
- historická keramika je znovu trendy a mimoriadne sa hodí napríklad na popíjanie Club Maté
- pred návštevou múzea silno odporúčam najprv sa naobedovať

Studentenwohnung

Ako ste uz urcite mnohi poculi, byvanie v Berline sa vyznacuje bud vysokymi cenami v kuul hipsterskych stvrtiach, kde sa toho vela deje, alebo nizkymi cenami v socka stvrtiach, divnych stvrtiach, a v tzv. keli daleko. Ako prvy prispevok som sa rozhodla povedat nieco pekne o mojej momentalnej rezidencii, t.j. intrak na Allee der Kosmonauten.

Allee der Kosmonauten sa nachadza v Lichtenbergu, co splna kriterum nizkej ceny, sociek a socialistickej architektury, ktoru som zabudla spomenut. K tej sa este dostanem neskor, ked toho budem mat odfoteneho viac. Pred prichodom sem sa ku mne na tuto adresu dostalo niekolko reakcii, citujem „eastern European vibe“ a „ach so, hübsche Plattenbauten“, tak som celkom nevedela co cakat. Ukazalo sa, ze je tu nielen eastern European vibe, ale aj hübsche Plattenbauten a vyzera to tak trochu ako v KE na Terase, len budovy su ovela menej nahusto a je to viac v tzv. keli daleko. Ale inak fajn.

romantyczny zapad slnka a vyhlad na kopu strku


miestna fauna

Aby mi bola spravne demonstrovana nemecka organizovanost, po prichode v stredu poobede som cakala hodinu a pol na ubytovanie, kedze som prisla presne pocas pauzy, ked tu nikto nebol. Ono tu clovek celkovo nestretne az tolko vela ludi, v dvoch 5 poschodovych panelakoch s celkovo 10 vchodmi tu byva iba okolo 300 ludi a vacsina tu este ani nie je, kedze semester zacne az v oktobri. Izbu som schytala najmensiu, co mi maximalne vyhovuje, kedze je aj najlacnejsia. Je velka priblizne ako izba na Tvrdkach, akurat, ze je iba pre jedneho cloveka, lebo tak to v Nemecku evidentne funguje. O kupelku a kuchynu sa budem delit s dvoma dalsimi ludmi, ktori tu este nie su. Vsetko je krasne zrenovovane a takto velku kuchynu som naposledy mala na Kunzovej.
fotku neprikladam, lebo ti co ma poznaju vedia, ze zvyknem mat v izbe bordel, ktory nikoho nezaujima.
Dojem trosku kazi to, ze tu v okoli fakt nic schopne nie je, najblizsie potraviny a bankomat su 2 zastavky salinou. No, aspon tu mam park a ohradu s oveckami <3 data-blogger-escaped-br="">
Ev. Krankenhaus, o ktorej si nie som ista, ci je pouzivana, alebo co s nou, ale budovu ma peknu

Najblizsia zastavka Sbahnu je Friedrichsfelde Ost, co je myslim 4 zastavky za centralnym mestskym okruhom, mozem teda zacat pouzivat porekadlo „Kto neskoro chodi, asi byva daleko!“ Zatial sa mi vsak podarilo vsade prist s miernym predstihom, ale to moze byt tym, ze tu som iba chvilu a velmi to tu nepoznam. Tomuto velmi nepomaha fakt, ze na intraku nemame internet a kazdy si musi vybavit vlastny. Ja mam momentalne vdaka tureckym predavacom a osobnej prekladatelke Elif internet v mobile od Turkcell, na ktory si mozem pripojit aj komp. Je to vsak iba na mesiac a dovtedy musim pootravovat susedov, ci mi nedaju heslo od svojej wifi. Zatial na intraku poznam vsetkych studentskych tutorov (kedze som ich postupne vsetkych stretla v stredu), Elif a japonca z jazykoveho kurzu, ktoreho meno si nepamatam. Su tu aj nejake cesky, ale stretla som ich iba prvy den a to som bola prilis unavena na rozumnu komunikaciu, tak som sa k nim neozvala.
STAY TUNED FOR: dalsie vzrusujuce pribehy, ktore este iba nastanu ako napriklad
- registracia na urade
- zhananie karticky na pranie a nasledne hladanie pracky
- prva posta! hladanie schranky a pisanie mena na schranku
- eticke dilemy s triedenym odpadom vs. lenivostou