Zima

S týždňovým oneskorením, teraz samozrejme v Berlíne po snehu ani vidu ani slychu a vzduch je príjemne jarný. Minulý týždeň sme sa tu však mrazili a ja som sa rozhodla, že sa budem mraziť vonku a užívať si SKUTOČNÚ ZIMU, BIČIZ.

Môj mobilný foťák mimochodom nie je až tak skvelý, to bolo len také krásne svetlo, mrazivá modrá obloha among other things.

máš pravdu, pohľadnica

Po pohovore, ktorý stále neviem ako dopadol *ehm* som bola na magickú schawarmu, ktorá ma však sklamala! Nový týpek vytvoril nesprávny pomer medzi cesnakovou omáčkou, tahini a citrónom a takisto nerovnomerne rozložil mäso a šalát a ja som zrazu cítila ťažobu atmosférického stĺpca, svet už nebude ako predtým. Potom mi napadlo, že first world problems a aj priemerná schawarma je dobrá schawarma. Hm. Priority.

der schöne Landwehrkanal ist verwahrlost! a.k.a. zmrazený bordel, osraté zábradlie a spoza môjho chrbta zazerajúci holub, ktorý nie je na fotke

Cestou z Brna do Berlína pred dvoma týždňami som si čítala článok o najnebezpečnejších miestach v Berlíne. Počas nasledujúcich dvoch týždňov som ich prešla prakticky všetky. Vyzerali ako obvykle. Všetci tí nebezpeční ľudia sa asi niekde zohrievajú. Je fakt, že som videla pár polozmrznutých fetiek, bolo ich ale menej ako obvykle. Majú rozum asi.

zimný Tempelhof konkuruje letnému Tempelhofu <3

Následne som si povedala, že idem omrknúť Bowieho. Teda Bowie memorial. Teda hordu sviečok a kvetín pred Hauptstrasse 155. Spolu so mnou tam postávalo pár ľudí, postupne odchádzali. Pri mne sa pristavila náhodná nemecká babička:

"Entschuldigung, was ist das?" 

"Das ist.. David Bowie memorial. Er ist gestorben...." 

"Aaah. Und er hat hier gewohnt?" 

"...Ja..." 

"Aaaah....", babička posmutnie, "...Schade...", odchádza.

A ja už k tomu vlastne nemám čo dodať, lebo to úplne vystihla.

jóga panáčik! zatiaľ myslím druhý, čo som videla osobne...

jeden z najkrajších pohľadov je na týpka, čo urputne prekračuje kytice, naťahuje sa za zvončekom, aby sa dozvonil zubárke a potom balansujúc na jednej nohe otvára dvere tak, aby nespadol do sviečok

a ja som sviečky zabudla doma :X čo už...

Následne som sa konečne išla prejsť k Pallasseu, keďže podľa google maps to bolo 500m. Zistila som, že vyzerá síce krásne, ale buď neschopne fotím, alebo fakt veľmi fotogenické nie je.

fotiť proti slnku je tiež nič moc..

A na záver Spree, rozbité sklo a tak ďalej....




a zimný výhľad z Warschauer